Samostatná výstava Erika Bindera (1974) nadväzuje na projekty umelcov a umelkýň strednej generácie pre SNG. Robustnosť jeho oeuvre a zároveň ľahkosť jeho tvorivého prístupu nám dovoľujú predstaviť ho ako tvorcu vo svojom prostredí, v labyrinte vlastného života, v ktorom sa snaží zorientovať. Svoj umelecký program už dávnejšie vybudoval na inverzii kreatívnej práce. Binderov program je mnohovrstevnatý a obsahuje prácu so všetkými médiami od maľby, grafiky, autonómnej aj denníkovej kresby, inštalácie a objektov až po video a intermediálne performancie.

LGS: Labyrint si automaticky predstavujeme ako dvojrozmerný obrazec na podlahe francúzskej katedrály. V „labyrinte trávenia času" uvažujeme o priestore výstavy ako o trojrozmernom labyrinte, ktorý je niečím organickým aj anorganickým zároveň.

EB: Vo svojej tvorbe som sa dosť zaoberal aj symbolmi a uvedomil som si, že mnohé z nich sú vlastne diagramy, znázorňujúce trojrozmerné veci a že majú svoju analógiu v živote. Predstavoval som si takto kabalistický strom a rôzne veci, čo existujú aj v priestore. Niektoré sú také paradoxné, že sa nedajú zobraziť. Páči sa mi trojrozmerný labyrint, lebo umožňuje človeku ísť vyššie aj nižšie, je o kráčaní a videní, ale aj o stúpaní a klesaní.

LGS: Ako sa k labyrintu majú praskliny v skle, ktoré tvoria úvod aj jadro výstavy? Sú jeho vláknami?

EB: Áno, v podstate ide aj o napodobenie toho efektu. Ale tieto objekty vychádzajú z mojej estetiky ruín, ako si ju pred dvoma rokmi nazvala. Aj k tejto výstave sa vzťahujú ruiny a transformácia ruín.

Projekt je do veľkej miery autobiografický a špecificky reaguje aj na súčasnú spoločenskú situáciu. Erik Binder patrí k umelcom, ktorí si dávno uvedomili, že materializmus je zúfalo nedostatočný a snažia sa vidieť aj druhú stranu vecí a hľadať ich rozšírené významy. Tendencie návratu k spiritualite umenia sú čoraz viditeľnejšie aj v globálnom umeleckom svete a zodpovedajú aj časom kríz a napätia.

Trvanie výstavy: 25. februára 2021 — 30. septembra 2021
Miesto: Esterházyho palác, Bratislava
Kurátorky: Lucia Gregorová Stach, Alexandra Tamásová

Avatsýv. Labyrint Erika Bindera sa v pandemickom roku 2020 dostala do programu SNG ako divoká karta v zlých časoch, v mnohom znásobila vklad. Ako výsostne súčasný projekt je roztriešteným obrazom (a zvukom) dneška, ktoré pozorujeme v rozbitom zrkadle krízy. V ruinách nachádzame svetlo a nádej. Monografický projekt, postavený na tvorbe Erika Bindera a nášho viacročného umelecko-kurátorského dialógu, ťažil aj z tvorivej komunikácie so všetkými členmi tímu v galérii. Skupinová dynamika sa premietla do atmosféry výstavy a priniesla aj mnohé nové nápady a prepojenia, improvizované priamo na mieste. Vo výstave sme si privlastnili aj rieku a kopec - Dunaj a Kolibu, kde pripravíme špeciálne performancie. Dovtedy vás s Erikom Binderom pozývame otvoriť sa individuálnemu zážitku (akokoľvek vzdialenej) krajiny okolo galérie. Nadýchnuť sa, plynúť, žiť.