"Som antropológ ulice alebo anonymný paparazzi";, tvrdí Levac. "Nepovažujem sa za historika, iba chcem, aby ľudia, ktorí sa 50 rokov budú pozerať na moje fotky, videli na nich niečo o izraelskej spoločnosti."

Píšem, aby som odporučil výnimočnú prácu Alexa Levaca, fotografa, ktorý počas života skoro úplne samostatne odhaľoval mnohovrstevnú izraelskú spoločnosť neraz splošťovanú na jednorozmerné slogany konfliktu. Je umelcom ľudskej zraniteľnosti v celej jej komédii, tragédii a rozmaroch.

Čo je také zvláštne na Levacovi? Už veľa ráz som sa sám seba na to spytoval, keď ma zas a znova prekvapil obrazom komickým a znepokojujúcim zároveň. Pochádza z rozpoltenej spoločnosti poznačenej konfliktom, z národa vytrvávajúceho v sebaspytovaní a pochybnostiach. Napriek tomu to nie je táto rozpoltenosť, čo ho zaujíma najväčšmi. Jeho fotografie skôr rozprávajú o všeobecnosti: všeobecnosti vášní, slabostí, strát, smiechu, potrieb, absurdnosti. Jeho práce sa súcitne ponárajú až k spoločným túžbam. V tomto duchu sú vyjadrením obyčajnej ľudskosti v regióne fixovanom bezvýchodiskovými rozdielmi. Levacov Izrael je hrubý a extravagantný, je svetom, v ktorom vojaci a rabíni a dôchodcovia a novopríchodiaci imigranti a čudní domáci maznáčikovia tancujú pri horúčkovitej hudbe času. Práve ich je krajina v procese výroby, plná ruchu a teatrálnosti, krajina so zdravým pohŕdaním formálnosťou. Levac vidí krikľavú pompu, ale neútočí na ňu frontálne. Stáva sa jej neviditeľnou súčasťou, tichou postavou dívajúcou sa úkosom, neľútostným ukorisťovateľom prchavého.

Ženích kľačí na chodníku objímajúc štíhlu nohu ikonickej nevesty. Za dvojicou sa rozprestiera more, more v nekonečnom zhone, pravdepodobne nekonečnejšom, než bude ich vášeň. Mladá žena sa oblieka na Purim a za ňou nedbajúci muži močia na stenu orámovanú geometrickými tieňmi vetiev stromu. Potetovaný nacionalista so svalmi kulturistu nesie ruksak nemužnej ružovej farby a číta sväté texty. Levac vždy zhadzuje istoty,
predsudky a fanatizmy, ale má toľko slušnosti, aby to robil s dávkou sympatie. Svoju múdrosť berie s nadhľadom, aby sa mu jednoduchšie odovzdávala ďalej. V pozadí jeho fotografií sa vždy skrýva pripomienka večnosti, ktorá dodáva rámec našej krehkosti. Ako autor a stĺpčekár pre New York Times vnímam Levacovo dielo ako skutočný dar. Neustále ma učí o Izraeli, jeho nádejach a strachoch, ale najmä jeho mnohých vrstvách. Levacov pohľad je unikátny. Žiaden iný nesiaha tak hlboko a tak jemne do vnútra konfliktu.

Žiaden iný nás neučí toľko o zdieľanej ľudskosti na oboch stranách sporu, ktorá by mohla, ak by jej bola poskytnutá možnosť rozkvetu, sformovať základ zmierenia.
Váš, Roger Cohen

Alex Levac (1944) sa narodil v Tel Avive. Po absolvovaní štúdia filozofie a psychológie na univerzite v Tel Avive a fotografie na London College of Printing v rokoch 1971-1981 pracoval ako fotograf na voľnej nohe v Brazílii, Londýne a Los Angeles. V roku 1981 sa vrátil do Izraela a usadil sa v Jeruzaleme. Od roku 1983 fotografoval pre dennik Hadashot, neskôr, od roku 1993, pre izraelský denník Haaretz. Levacova tvorba sa sústreďuje na izraelské témy a bola vydaná v piatich publikáciách.

Alex Levac (IZR)
Paparazzi anonymných/Paparazzo of the Anonymous (1982-2015)
Miesto: Galéria Martina Martinčeka, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava
Kurátor: Nir Yeshayahu
Trvanie výstavy: 28.1.- 28.2.2021
Otvorené: utorok – nedeľa 13:00 – 18:00