Aká dobrá, aká kvalitná musela byť tvorba ilustrátoriek v 60. a 70. rokoch, aby získali priestor a presvedčili, že nie sú len okrasou, ornamentom, príponou „-ová“? Aby dokázali, že stoja samostatne a nie sú len k niekomu prilepené? A vôbec, išlo len o kvalitu ich tvorby alebo vstupovali do hry aj iné, zložitejšie okolnosti? A prečo je potrebné hovoriť o ženách v ilustrácii v tomto období?

O týchto a ďalších otázkach budú hovoriť kurátoky výstavy "-ová" Ida Želinská, Mira Urbanová a Zuzana Maďarová.

Výstava a diskusia zachytávajú diela ilustrátoriek: Jarmila Čihánková, Viera Kraicová, Anastázia Miertušová, Naďa Rappensbergerová, Agneša Sigetová, Irena Tarasová, Blanka Votavová (a asi aj mnohých iných)

Naše pátranie po ženách v slovenskej ilustrácii odštartoval naoko banálny rozhovor s Irenou Tarasovou pri výbere jej diel na samostatnú výstavu. Rozkladali sme po stole desiatky obrázkov všetky tie krásne knižky pre malé deti: Už ho vezú od Ľudmily Podjavorinskej či O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť od Kláry Jarunkovej aj Kufrík od Libuše Friedovej. A zrazu spomedzi nich vypadla sýta modrastá koláž, zložená z desiatok drobných prvkov, zasekaných do seba. Čakanie na Godota od Samuela Becketta z roku 1966. „To ani nevieme, že ste ilustrovali.“ Hodila rukou. „Veď to ani nevyšlo. To je voľná tvorba. Nikdy by mi to nedali robiť. Také knihy ,vtedy‘ nedostávali ilustrovať ženy.“
- Ida Želinská, kurátorka TOTO! je galéria

V kontexte tvorby žien pohybujúcich sa na poli ilustrácie v 60. a 70. rokoch je zaujímavé pozrieť sa bližšie predovšetkým na ženské figúry/postavy v rámci jednotlivých sérií vystavených autoriek. Namiesto polonahých divožienok, projekčnej plochy mužského pohľadu a fantázie u nich dostávajú priestor komplexnejšie poňaté dievčenské a ženské figúry. Deje sa tak pozorovaním života ženy v jej jednotlivých fázach a odtieňoch, prostredníctvom jej vlastného sebauvedomovania a sebainscenácie.
- Mira Urbanová, historička umenia a hosťujúca kurátorka TOTO! je galéria

Vedomé zviditeľňovanie tvorby autoriek sa v tomto kontexte stáva politickým aktom, ktorý rozpráva nové príbehy umenia, otvára dvere kritickým otázkam o (domnelo rodovo neutrálnych) kritériách umeleckej tvorby a prispieva aj k porozumeniu rodového poriadku spoločnosti v istom historickom období. V neposlednom rade je takéto vedomé zviditeľňovanie diel autoriek aj príspevkom k budovaniu kontinuity výtvarnej tvorby žien.
- Zuzana Maďarová, výskumníčka a feministka z organizácie ASPEKT

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Podujatie, ktoré usporadúvajú ASPEKTTOTO je galéria a Diera do sveta // Online cez Facebook Live