Občianske združenie Tradana a Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre vás srdečne pozývajú na etnologický festival Etnologické dni 2021. Pripravili sme pre vás odborné prednášky a prezentácie, virtuálnu výstavu a vzdelávaciu prechádzku po meste Nitra, tri dokumentárne filmy, koncert aj spevácku dielňu.

Festival tento rok prebehne výlučne v on-line podobe. Každé podujatie môžete sledovať v príslušnom dni a čase LIVE na JEDNOM mieste - youtube kanáli katedry. Pozor - záznamy niektorých podujatí budú po skončení z internetu odstránené, nezmeškajte preto ich živé vysielanie.

Za spoluprácu ďakujeme tiež Súboru pre starú hudbu Solamente naturali.
Hlavný partner: Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme! Mediálny partner: jankohrasko.sk. ​Technická podpora: J. Ambrózová, M. Bošelová.

---------------------------
PROGRAM
---------------------------

PONDELOK - 19. 4. 2021

  • 9:00│Litmanová etnografickými očami
    * Online komentovaná fotografická výstava venovaná známej spišskej obci Litmanová (okr. Stará Ľubovňa) a výsledkom etnografického terénneho výskumu študentov a študentiek 3. ročníka Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre realizovaného v roku 2019, ktorý bol zameraný na spôsob života, lokálnu tradičnú a súčasnú kultúru obce a jej obyvateľov a obyvateliek.
     
  • 10:00│Mgr. Tomáš Hrustič, PhD. (Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied)
    PREDNÁŠKA: Rómska politická participácia: reflexia angažovaného výskumu.
    * Od roku 2006 podrobne sledujem účasť Rómov na politickom a občianskom živote na Slovensku. Prednáška načrtne vývoj politickej participácie Rómov na Slovensku a zhodnotí jej súčasný stav - od lokálnej, cez regionálnu až po národnú úroveň. A keďže som sa tejto téme venoval nielen ako výskumník - etnológ, ale najmä ako angažovaný aktér z pozície programu Národného demokratického inštitútu, priblížim aj špecifiká angažovaného a participatívneho výskumu.
     
  • 13:00│Mgr. Peter Kováč (Spišské múzeum v Levoči - Slovenské národné múzeum)
    PREDNÁŠKA: Výskum tradičného ovčiarstva na strednom Spiši a jeho popularizácia
    * Cieľom prednášky je priblížiť špecifiká etnologického výskumu tradičného ovčiarstva a pastierskej kultúry na Strednom Spiši a predstaviť výskumom získané poznatky o tradičnom ovčiarstve a príbuzných javoch v tomto subregióne. V centre záujmu je aj problematika popularizácie tradičného ovčiarstva na príklade tvorby dokumentárneho filmu, po ktorého následnom premietnutí bude nasledovať diskusia s autorom.
     
  • 14:30│Mgr. Peter Kováč (Spišské múzeum v Levoči - Slovenské národné múzeum)
    FILMOVÁ PROJEKCIA spojená s diskusiou: Juhaši, bačove, co po vas zostaňe
    * Amatérsky dokumentárny film o tradičnom ovčiarstve v okolí Levoče a Spišského Podhradia.
    Réžia a scenár: Peter Kováč / Kamera: Lukáš Podolský, Pavol Zmuda, Eva Čarnogurská, Jozef Vokál / Strih: Jakub Fulla / Postprodukcia: Jakub Fulla
     
  • 18:00│Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. (etnomuzikologička, Štátna opera, Banská Bystrica)
    PREDNÁŠKA: Samko Dudík a jeho kapela
    * Samko Dudík bol výnimočnou muzikantskou osobnosťou, charizmatickým predstaviteľom slovenskej ľudovej tradície, ako z celoslovenského, či dokonca česko-slovenského pohľadu, tak z pohľadu vývoja ľudovej ansámblovej hudby myjavského regiónu. Spojil v sebe široký kultúrno-geografický, etnický, regionálny, štýlový a historický diapazón. Ako originálny primáš sa dlhé desaťročia tešil osobitej pozornosti muzikantov i odbornej verejnosti a médií. Najmä počas obdobia socializmu bol prezentovaný ako „typický“ ľudový umelec, kopaničiarsky muzikant či bojovník proti maďarizačnému útlaku. Jeho skutočný interpretačný, repertoárový i názorový záber bol však omnoho širší a farebnejší. Samko Dudík bol komplexnou osobnosťou so širokým kultúrnym vplyvom po celú 1. polovicu 20. storočia, pričom vplyv v hudbe trvá do súčasnosti. Počas prednášky predstavím Dudíka z hľadiska jeho pôsobenia v kontexte doby, dotknem s témy, ktorá je nepochybne otvorenou otázkou aj dnes: ako sa „držať vlastného, i osvojiť si, adaptovať prebrané. Na podklade fotografického, audio i videomateriálu predstavím herné zostavy v rôznych obdobiach ich pôsobenia i záber Samkovho repertoáru v jeho multižánrovej šírke. Predstavím herné špecifiká kapely a celkový interpretačný záber Dudíka na pôde dichotómií vlastné – cudzie, ľudové – umelé, amatérske – profesionálne, individuálne – spoločné.

UTOROK - 20. 4. 2021

  • 9:00│Petr Nuska, M.A. (Durham University, UK)
    PREDNÁŠKA: Muzicírování jako živobytí: Hudební řemeslo Romů z Klenovce a Kokavy
    * „Tady byla vždy o práci nouze, takže když chtěli rodiče dobře provdat svoji dceru, vyhledávali muzikanty.“ Tak se traduje mezi Romy v Klenovci a Kokavě na středním Slovensku. Po mnoho generací bylo hudební řemeslo ve zdejších romských rodinách tím nejlepším způsobem živobytí. Bylo svébytnou odpovědí na problematickou socioekonomickou situaci přilehlého regionu a na neméně problematické soužití s neromskou majoritou. Hudební řemeslo totiž vždy umělo zajistit relativní blahobyt stejně jako respekt romských i neromských sousedů. Do dnešních dní je proto v mnoha zdejších romských rodinách vyvíjen tlak na všechny narozené syny (neboť hudební řemeslo je tradičně záležitostí mužů), aby pokračovali v tomto staletí trvajícím řemesle. Tato přednáška analyzuje hudební řemeslo klenoveckých a kokavských Romů z perspektivy ekonomické antropologie. Zaměřuje se na specializaci muzikantů a vytváření tzv. hudebních nik, díky nimž se muzikanti stylově, žánrově i performačně specializují, aby v muzicírování zajistili stabilní příjmy. Přednáška se dále dotýká fenoménu auto-prezentace a řízení dojmů (impression management), při němž romští muzikanti hrdě používají znaky své etnické identity, které v kontextu mimo hudební podium často vystupují jako nelichotivé etnické stereotypy. Na závěr se přednáška dotkne proměn hudebního řemesla v souvislosti s proměnami hudebních nik – tedy socioekonomickou proměnou regionu, hudebního vkusu muzikantů i platící klientely. Prezentované poznatky vycházejí z dlouhodobého etnografického výzkumu prováděného mezi lety 2013–2020.
     
  • 13:00│Ján Čarnogurský
    PREDNÁŠKA: Cigánske a gazdovské muziky zo Spiša
    * Prvé záznamy o rómskych muzikantoch a o cigánskych muzikách na Spiši siahajú do 18. storočia. Vzácna informácia o sláčikovej muzike zloženej zo štyroch muzikantov, hrajúcej na šľachtickom dvore v Iliašovciach, pochádza z prvej polovice 18. storočia. Na čele tejto muziky stál výnimočný huslista Michal Barna, dvorný huslista kardinála Imricha Csákyho. Niektoré nástroje zo súdobých barokových orchestrov ako husle, viola violončelo si osvojili aj ľudoví muzikanti. Štvorčlenná sláčiková muzika sa počas nasledujúcich storočí stala obľúbenou medzi rómskymi muzikantmi a žiadanou v dedinskom prostredí. Talentovaní Rómovia, ktorí bývali na dedinách a živili sa ako muzikanti a kováči, sa stali zakladateľmi muzikantských rodov. Muzikantská tradícia u niektorých rodov prežila až do dnešných čias. V 20. storočí boli obľúbené mestské aj dedinské cigánske muziky. Objavujú sa aj prvé gazdovské muziky. Hrali v nich drobní gazdovia a remeselníci. Vzorom im boli cigánske muziky. Cesty, ktorými prešli generácie ľudových muzikantov, ich doviedli k rôznym nástrojovým zloženiam a ku pestrým spôsobom interpretácie.
     
  • 18:00
    PhDr. P. Popelka, CSc. (Múzeum J. A. Komenského v Uh. Brodě)
    PREDNÁŠKA: Mečové tance z moravsko-slovenského pomedzia
    * Prednáška etnológa, filmára, fotografa a spisovateľa P. Popelku je zameraná na mečové tance, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou moravských fašiangov. V roku 1922 natočil svoj prvý film František Pospíšil o tancoch v Strání. Pavel Popelka žije tiež v tejto prihraničnej obci a pred vyše 20 rokmi tu založil festival Fašiangy v Strání, ktorý každoročne priláka množstvo návštevníkov. Symbolom stránskeho fašiangovníka je červený meč. Príbeh mečových tancov na slovensko-moravskom pomedzí vyrozpráva P. Popelka vo svojej prednáške ilustrovanej audiovizuálnym materiálom.
     
  • 19:00 (plynulo po prednáške)
    FILMOVÁ PROJEKCIA: Poklad na ostrově Lastovo. Videofilm Muzea J. A. Komenského v Uh. Brodě (c) 2006; kamera, strih, réžia, komentár: Pavel Popelka, 29 min.
    * Etnológ PhDr. Pavel Popelka, CSc. sa vybral v roku 2005 po stopách Františka Pospíšila, etnografa a filmára, ktorý tu v roku 1924 natočil fašiangový obyčaj Poklad. Lastovo je ostrov v Jadranskom mori. Podľa legendy sa počas fašiangov v Lastove oslavuje pamätná historická udalosť, keď maurskí piráti napadli v roku 1483 susedný ostrov Korčula a vyslali svojho posla do Lastova s odkazom, aby sa im obyvatelia ostrova bez boja vzdali. Miestni obyvatelia to odmietli, posla zajali a pripravili sa na útok pirátov. Keď sa posol nevracal piráti sa vydali na cestu do Lastova, aby ho dobili. Keď už boli blízko, Boh vyslyšal prosby ohrozených a zoslal obrovskú búrku, v ktorej sa väčšina lodí útočníkov potopila a ich posádky zahynuli. Lastovčania sa poslovi pirátov kruto pomstili. Posadili ho na osla a s posmechom ho vodili dedinou. Potom ho trikrát spustili po 300 metrov dlhom lane zo skaly nad dedinou a napokon ho upálili. Poklad je personifikovaným zlom, zničeným na konci fašiangov. Lastovské fašiangy (Lastovski poklad) patria k najhodnotnejším národopisným obyčajam v Chorvátsku, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že boli v roku 2008 zapísané na zoznam chránených nehmotných kultúrnych pamiatok Chorvátskej republiky. Filmový dokument prináša etnologické postrehy okolo fašiangových tradícií na ostrove Lastovo v Chorvátsku.

STREDA - 21. 4. 2021

  • 9:00│Mgr. art. Jana Bílková, ArtD.
    PREDNÁŠKA: Výtvarné diela s tanečnou tematikou zo zbierok SNG
    * Prednáška je určená všetkým milovníkom a milovníčkam tanečného umenia. Pozornosť v nej venujem histórii tanca v jeho stvárnení vo výtvarnom umení od dávnych dôb až po súčasnosť. Ako tanečná umelkyňa a zároveň i pedagogička tanca a výtvarného umenia som maliarstvo vyštudovala v Miláne. Celý môj život je cez niekoľko generácii poprepletaný umením - tanečným, hudobným a výtvarným - a hľadaním ich vzájomných vzťahov a prepojení. V prednáške nemienim porovnávať výtvarné umenie s tanečným, pretože každé z nich má iné jemu vlastné hodnoty. Snažím sa nájsť medzi týmito dvoma druhmi umenia spojitosti a umelcov – významné osobnosti výtvarného umenia, ktoré sa inšpirovali a inšpirujú tanečným umením. Hľadám historické poznatky, v ktorých sa objavuje pohyb a tanec. Pamiatky výtvarného umenia slúžia ako ikonografický zdroj pre bádateľov tanečnej histórie. Vo svojej prednáške sa chcem upriamiť na oblasť tanca, ktorý predstavuje najbezprostrednejšiu formu pohybového vyjadrovania ľudských pocitov a emócií prameniacich nielen z radosti zo života, ale aj z rozličných vážnych udalostí a dianí. Pohľad na diela umelcov opakovane zaujme pozorovateľa vydareným zvládnutím neľahkej úlohy - zachytiť a vybrať z uceleného pohybového vyjadrenia krátky a charakteristický moment a tento natrvalo zvečniť do nepohyblivého umeleckého diela. Až do dnešnej doby takto vzniklo obrovské bohatstvo rozličných umeleckých stvárnení vysokej výrazovej sily, ktoré u prívržencov tanečného umenia prirodzene vytvára aj úzky vzťah k umeniu výtvarnému.
     
  • 11:00│Peter Spišský, PhD. (Musikhögskolan, Malmö; Det Kongelige Danske Musikkonservatorium, Kodaň, Dánsko)
    PREDNÁŠKA: Baroková hudba v prizme tanca
    * Prednáška sa zaoberá možnosťami obohatenia hudobných výrazových prostriedkov cez aplikáciu pohybových elementov tanca do hracieho aparátu huslistu. Peter Spišský prezentuje na ukážkach z tanečnej suity Les Caractéres de la danse od J. F. Rebela význam gestického uchopenia tanečných štruktúr v hudobnej interpretácii. Tanečné formy zakódované v notovom zápise sú čítané cez pohyb tela hudobníka ktorý metaforicky asimiluje fyzickú dimenziu tanca. Téma prednášky je založená na dizertácii Ups and Downs, Violin Bowing as Gesture, ktorú Peter Spišský obhájil v roku 2017 na lundskej universite. V roku 2018 bola dizertácia odmenená Kráľovskou Hudobnou Akadémiou, s nasledovnými prednáškami na univerzitách v Helsinkách, Štokholme, Kodani a Cambridgi.
    Prednáška je uskutočnená vďaka spolupráci so Súborom pre starú hudbu Solamente naturali v rámci projektu "Messiah".
     
  • 18:00│doc. PhDr. Margita Jágerová, PhD. & ŽSSk Ulijanky (Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre)
    Škola spevu: Piesne z Gemera
    * Škola spevu pod vedením M. Jágerovej, za výdatnej pomoci speváckej skupiny Ulijanky, ktorá pôsobí na Katedre etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre, ponúkne záujemcom a záujemkyniam vybrané piesne z Gemera zo zbierky hudobného skladateľa, zberateľa ľudových piesní a hudobného folkloristu B. Bartóka.​​​​​

ŠTVRTOK - 22. 4. 2021

  • 9:00│Robert Žilík
    PREDNÁŠKA: Bol raz jeden región
    * V posledných desaťročiach sa objavilo množstvo monografií jednotlivých obcí. Vyvolal to veľký záujem obyvateľstva o svoju, miestnu históriu. Pamiatky hmotného (ale aj nehmotného) kultúrneho dedičstva sa vytratili, až v niektorých oblastiach nezostalo takmer nič. Takto zanikli regionálne zvláštnosti, odlišnosti a svet sa zlieva do uniformity a štandardov, diktovaných globálnou „módou“ najnovších „výdobytkov“. Nová sociálna stratifikácia v obciach, premena agrárneho tradičného vidieka tieto unifikačné procesy len urýchlila. “Starý svet”, končiaci druhou svetovou vojnou, ešte zachytili objektívy fotoaparátu a kamery Karla Plicku, Pavla Socháňa a mnohých iných. Oni pracovali s celistvými obrazmi kultúrnych javov (architektúra, odev a pod.). Dnes sme v úplne odlišnej situácii. Ja sa stretávam už len s fragmentami predmetného sveta našich predkov. Žiaľ, túto nesúvislosť a fragmentárnosť cítiť aj v dnešných monografiách, dokonca sa zostavovatelia dopúšťajú zásadných omylov, keď uvádzajú nesprávne ukážky ako „ilustračné snímky“. Aj ja z prvkov skladám celok, ako z črepín krčah, do tematických okruhov. Edičný plán edície Región a Čas postupne zapĺňa biele miesta, týkajúce sa šľachty, vojnových udalostí, školstva, staviteľstva, pastierstva, gajdošských hudobných tradícií, vitikultúry, odevnej kultúry, slovesnosti a oral history, tradičných hier a hračiek, roľníckeho života, remesiel, krásy predmetov dennej potreby užšieho, či širšieho nitrianskeho regiónu.
     
  • 17:00│Mgr. Anna Grusková, CSc. / doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD. (Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave)
    FILMOVÁ PROJEKCIA: Smutné jazyky – o osudoch Karpatských Nemcov na Slovensku, alebo Smutné jazyky: Sprechen Sie Karpatendeutch?
    * Projekcia dokumentárneho filmu Smutné jazyky (2018, 60 min.), ktorý zachytáva rôzne podoby nemeckého jazyka a dramatických osudov Karpatských Nemcov na Slovensku. Cez optiku jazykovej situácie približuje ideologicky a kultúrne komplikované a zaujímavé dedičstvo nemeckej menšiny na Slovensku v 20. storočí, s presahom do súčasnosti.
     
  • 18:00 (plynulo po filmovej projekcii)│Mgr. Anna Grusková, CSc. / doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD. (Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave)
    DISKUSIA o dokumentárnom filme
    * Smutné jazyky – o osudoch Karpatských Nemcov na Slovensku, alebo Smutné jazyky: Sprechen Sie Karpatendeutch? s režisérkou filmu Annou Gruskovou a germanistom Jozefom Tancerom, ktorý je nielen jedným z protagonistov filmu, ale aj autorom jeho námetu.

PIATOK - 23. 4. 2021

  • 10:00│doc. PhDr. Margita Jágerová, PhD.
    PREDNÁŠKA: Etnologická virtuálna prechádzka po nitrianskom cintoríne
    * Pohrebiská patria k významným sakrálnym priestorom akéhokoľvek ľudského spoločenstva. Prezentujú postoje členov akejkoľvek society nielen k smrti, ale i k životu. Pre etnológa predstavujú výdatný zdroj rôznorodých informácií - o histórii miestneho spoločenstva, sociálnej štruktúre, jednotlivých prejavoch súvisiacich s kultom mŕtvych, sú prezentáciou umenia, náhrobnej poézie, umelecko-estetických a spoločenských noriem, celkového vkusu užívateľov. Prostredníctvom prednášky spojenej s vizuálnou prezentáciou sa prenesieme na hlavný nitriansky cintorín a predstavíme si tento sakrálny priestor očami etnologičky.
     
  • 18:00│Ľudová hudba Jozefa Žoltáka ml. z Raslavíc
    KONCERT
    * On-line hudobné predstavenie jednej z najznámejších východoslovenských hudobných ansámblov pod vedením primáša Jozefa Žoltáka ml. Vytríbeným herným štýlom a hudobným citom odprezentujú nielen lokálne tanečné piesne z Raslavíc, či širšieho regiónu - ľudová hudba predstaví svoj bohatý a mnohovrstevný repertoár v celej svojej hudobno-žánrovej a výrazovej šírke.
    Moderuje: J. Ambrózová.

    Kamera a postprodukcia: Róbert Bošeľa (Môlča Records, s.r.o.)
    Zvuk: Stanislav Baláž (New Folk Studio, Raslavice)

Podujatie, ktoré usporadúvajú Tradana a Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre  // Online: youtube.com