Kto hľadá, ten nájde.

Pôvodná rozprávková hra pre deti od 6 rokov, inšpirovaná zbierkou Petra Adolfa Zátureckého „Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia“.

Učiteľ povedal:
„Nikto učený z neba nespadol. Tak je to! Viete, nespím už sedemsto rokov, pretože som si nevedel na nič spomenúť. A už si spomínam: všetko musím robiť od srdca...“
 „Čo nejde od srdca, to nejde do srdca“, utrúsil Gregor.
Učiteľ dodal: „Správne. A keď to tak bude, všetci sa ku mne vrátia naspäť a budú ma poslúchať.  Najprv písmenká, a potom aj lavice. A keď sa vrátia aj lavice, neskôr aj žiaci. Ďakujem, že ste ma to naučili. Každý sa musí učiť, aj učiteľ... lebo: Nikto učený z neba nespadol. A čo sa za mladi naučíš, to v starobe...“
Agáta dokončila: „...nepochopíš.“  - „pretože lepšie znať...“, pridal učiteľ-  „Ako mať, dokončila veselo Agáta.-  „Ale zapamätajte si: nie je učený ten, ktorý veľa vie, ale kto vie...“
„....čo mu treba. V knihe je už všetko na svojom mieste“,  povedala Agáta.
„ Ozaj vzácna kniha. Dám vám za ňu celú moju knižnicu, „ povedal učiteľ.


Autori: Peter Adolf  Záturecký, Kamil Žiška, Peter Janků, Júlia Kováčiková, Lukáš Tandara, Michal Rovňák, Martin Kollár
Hudba a réžia: Kamil Žiška
Scenár: Kamil Žiška a kol.
Scénografia a kostýmy: Peter Janků
Dramaturgia: Peter Kuba
Grafika: Štefan Podušel
Technická spolupráca: Eduard Mikuš
Svetelný dizajn: Peter Stránsky

Hrajú:
Král jaskyne/ Lukáš Tandara
Vincent/ Michal Rovňák
Agáta/ Júlia Kováčiková
Gregor/ Martin Kollá

„...pre poznanie našich duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže našej.“

Adolf Peter Záturecký    
sa narodil v roku 1837 v Liptovskej Sielnici. Pochádzal zo šľachtického rodu Zaturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa). Súkromne ho vzdelával otec, študoval na gymnáziu v Kežmarku, v Modre. Od roku 1854 pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a od roku 1865 v Brezne. Odrazom jeho pedagogickej činnosti a záujmu o výchovu ľudu sú početné články a state vo viacerých novinách, časopisoch a kalendároch (Národné noviny, Obzor, Dom a škola, Priateľ školy a literatúry, Včelka, Škola a život); pre školy a samoukov zostavil a vydal Slovenskú mluvnicu (1891). Aj Zátureckého literárne ambície zostali poznačené ľudovýchovným a didaktickým pôsobením: je autorom adaptácie nemeckej náboženskej poviedky Tomáš Nápravník (1873), pre deti zveršoval mravné poučenia Hájiček (1879), pre potreby učiteľov v školskej praxi zostavil zbierku príležitostných vinšov Vinšovník (1880). Za najprínosnejšiu oblasť jeho pôsobenia sa považuje zbieranie a vydávanie slovesného folklóru. Špecializoval sa na krátke formy, hádanky a frazeologické útvary. Pod pseudonymom Borovohájsky vydal v roku 1894 zbierku Slovenské hádanky, ktorá dlho predstavovala jediné vydanie tohto žánru folklórneho materiálu; v roku 1897 vydal zbierku „Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia“. Táto monumentálna zbierka obsahujúca približne 13 000 položiek je výsledkom autorovho viac ako tridsaťročného bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva.

Miesto konania: Štúdio L+S, Bratislava