Myslenie cez fraktálne siete

"Tu, na hranici toho, čo poznáme, v kontakte s Oceánom toho, čo nepoznáme, hľa, záhada sveta a krása sveta jasne žiaria zanechávajúc nás bez dychu." (Carlo Rovelli)

Významnou medzerou, ktorá odlišuje jednoduchého pozorovateľa od bádateľa, je práve hranica, ktorú si Carlo Rovelli predstavuje medzi tým, čo je známe a čo nie je, vymysleným miestom, v ktorom niektorí vidia čaro toho, čo nie je známe, a iní naopak toho, čo nie je ešte známe.

Fascinujúci a podmanivý obraz „výskumníka poznania“ nás stavia pred pomerne veľký súbor postáv, ktoré možno takto identifikovať, od vedcov, lekárov, matematikov, historikov, antropológov, psychológov, astronómov až po umelcov.

Ako ďaleko však môžu títo výskumníci zájsť a ako ďaleko chcú zájsť? Aké nástroje chcú používať?

Akokoľvek rétorické sa môžu zdať, tieto otázky namiesto toho znamenajú dosť hlbokú úvahu o svete vedomostí, o systematizácii vedomostí a o ich šírení a výskume. Už v časoch Aristotela sa uskutočnil pokus identifikovať a usporiadať odvetvia ako fyzika (doslova „prírodné veci“) alebo metafyzika (doslova „to, čo príde po/za prírodnými vecami“), prechádzajúci cez Spencera, pre ktorého bola veda „organizovanými znalosťami“. Toto sú určite dôležité prvky evolúcie, ktorá trvala stáročia, napriek tomu, že zanechala niektoré prvky, ktoré niekedy brzdili rozvoj, ani nie tak jednotlivých disciplín, ako skôr vedomostí v globálnom zmysle: nadmerné oddelenie medzi rôznymi oblasťami, v kombinácii so stále rastúcou špecializáciou, vyústilo do vytvárania skutočných hraníc, ktoré niekedy nie sú veľmi priepustné. Príspevok Ingetrauta Dahlberga pomohol určiť inovatívny model známy ako systém organizácie znalostí – /knowlwdge organization system/ - KOS (ktorý možno v podstate zredukovať na grafy, v uzloch ktorých sa nachádzajú pojmy), ktorý sa v širšom zmysle otvára súhrnu vedomostí, k riadeniu vedomostí ako celku a k štruktúrovaniu sieťového myslenia, ktoré sa lepšie prispôsobuje zložitosti sveta, berúc do úvahy neustály pokrok výskumu vo všetkých oblastiach poznania.

Fernando Garbellotto dokázal v priebehu svojej investigatívnej činnosti dokázať, že je jedným z tých, ktorí stoja na hranici, ktorú vytýčil Carlo Rovelli, a snažia sa ju prelomovým spôsobom posunúť vpred vďaka húževnatému výskumu a spracovateľskej činnosti; pozorovacej a študijnej aktivite, ktorá – so silou a presvedčením – je založená na koncepte sieťového myslenia, ktoré štrukturuje samotné myšlienky, teórie a interpretácie uvažovaním o veľmi zložitých otázkach, prostredníctvom súboru rôznych oblastí vedomostí, ktoré, keď sú prepojené, môžu poskytnúť odpovede alebo otvoriť nové oblasti výskumu podporujúce pokrok.

Prepojenie je konečným kľúčom k myšlienke a práci Majstra sietí, ktoré sú dokonalou konkrétnou realizáciou jeho spôsobu konania a myslenia.

Dichotómia siete je znakom myšlienkovej štruktúry, ktorá je zároveň jednoduchá a štruktúrovaná: komplexná, ak sa skúma nesprávnymi nástrojmi, ale mimoriadne jasná a zrozumiteľná, ak sa skúma so správnou „lupou“.

Pojem siete je transverzálny, od technológie cez sociológiu až po najnovšie štúdie o čase a časopriestorovom vzťahu, vyjadruje a uľahčuje pochopenie zložitosti, čím sa rodia vzťahy interakcie a participácie s verejnosťou.

Z jednoduchej podpory preberá plátno novú úlohu, ktorá tiež umožňuje prelomiť dvojrozmernú obrazovú väzbu: ak na jednej strane Lucio Fontana otvoril lomku smerom k priestoru za plátnom, Fernando Garbellotto nás na druhej strane zavedie priamo do hlbín, teda až k samotnému základu plátna, vytvárajúc formu pred obrazovou oporou z útku a osnovy, ktorá sa prostredníctvom pigmentov podieľa na tvorbe diela. Obraz je teda študovaný, prepracovaný a nanovo navrhnutý od základnej formy až po jej najkompozitnejšiu realizáciu.

A odtiaľ, cez štúdie a analýzy Mandelbrotových výskumov, sa pozornosť sústreďuje na formu ako čistý a opakovateľný prvok, ktorý sa rozvíja a vyjadruje v morfologickej rozmanitosti; vízia fraktálnej geometrie, ktorá presahuje tú euklidovskú, je dokonalým nástrojom na zobrazenie prírody v prvom rade, ako aj všetkých pozorovateľných javov, vyhýbajúc sa prílišným zjednodušeniam a poskytujúcim neoceniteľnú príležitosť na formálne a konceptuálne členenie výtvarného spracovania.

Preto sa čítanie diel Fernanda Garbellotta môže rozvíjať na rôznych úrovniach, rovnako ako jeho špekulácie, a jeho diela sú realizované ako komplexné systémy skladajúce sa z rôznych prvkov, uzlov a sietí; tak isto reflexie, ktoré sú ich teoretickým základom, sú myšlienkové systémy, ktorých uzly sú styčným bodom viacerých disciplín a analytickými náznakmi, ktoré formujú komplex.

Uzol je teda miestom, kde sa stretávajú minimálne dva faktory, z ktorých sa rodí niečo, čo by inak neexistovalo, čo zdôrazňuje hodnotu vzťahu a vzájomného prepojenia medzi jednotlivými prvkami (ktoré možno diverzifikovať až po vzťah medzi rôznymi systémami): realita je opäť v centre presného pozorovania a je podporovaná pokročilými nástrojmi, ktoré sa stále študujú a experimentujú, ako sú teórie kvantovej fyziky týkajúce sa vzťahu medzi pozorovateľom a pozorovaným, ku kvantovej spleti, vedúcej k ešte hlbším otázkam o realite a existencii.

Príroda, skúmanie sveta a jeho zákonitostí, akútne pozorovanie sociálnych a kultúrnych javov sú prvky, ktoré sú súčasťou komplexnej siete myšlienok, ktoré Garbellotto rozvíja pri interpretácii všetkého, čo nás obklopuje, poskytujúc akútne čítanie – nikdy nebrané ako samozrejmosť - je hľadanie a nachádzanie prepojení, ktoré môžu poskytnúť pevné a presné odpovede na univerzálne otázky a udržateľné smerovanie do budúcnosti (ako sú úvahy o hlbokej ekológii), médiom je umenie, maľba vyjadrená starostlivým estetickým a expresívnym výskumom, ktorý spája pôvab a pôžitok s inováciou a neustálym vývojom, opierajúc sa o hlbokú znalosť histórie a vlastných koreňov, ktoré sú umocnené ukazovaním na nové cesty, ktorými sa treba vydať, bez toho, aby ste uviazli v slávnej minulosti, ktorú by však bolo nesprávne pokúšať sa znovu navrhnúť v súčasnosti.

Anselmo Villata

---------------------------------

Organizátor/ Organizer: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja/ The Peter Michal Bohúň Gallery in Liptov in the founding competence of the Žilina self-governing region

Názov výstavy/ Title: Fernando Garbellotto - Fractal Net Thinking

Miesto/ Place: Galéria Kolomana Sokola/ Koloman Sokol Gallery

Trvanie výstavy/ Duration:  3.5. - 25.6.2022 / 3rd of May - 25th of June 2022

Otvorenie výstavy/ Opening of the exhibition: 3.5.2022 o 16:30 hod./ May 3rd 2022 at 4:30 P.M.

Kurátor výstavy/ Curator: Anselmo Villata

Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. / Supported using public funding by Slovak Arts Council.