Výstavný projekt Do prírody galérie? je úvahou trošku (post/humánnou) o správaní, postavení, vnímaní jedinca (umelca/človeka). Návštevník Nitrianskej galérie bude konfrontovaný so stopami (metaforami) prírody prenesenej do galérie pomocou výtvarných artefaktov. Do prírody galérie? je projekt miestami subtílne romantický, ale aj kritický. Je o spätosti človeka s prírodou, ale aj o jeho odviazaní z nej. Výstavné sály tu možno vnímať ako priestor, kde v jednotlivých miestnostiach môžu ľudia pozerať na malé etudy ľudského snaženia.

I keď sme barbarmi v prírode, niekedy aj precitneme – skúšame na ňu reagovať, interagovať s ňou. V občasnej pokore s ňou potrebujeme komunikovať aj prostredníctvom umenia. V tomto svojskom kurátorskom výbere nešlo o radikálne aktuálne environmentálne poňatie/postavenie človeka/umelca. Skôr je to opäť ďalšie voľné otvorené rozprávanie o krajine/prírode a jej umelcoch. Výstava sa nesnaží zodpovedať zložité egoistické a ekologické otázky človeka, je skôr pokusom o to, ako nájsť harmóniu v sebe samom. Harmóniu medzi prírodou či kultúrou… Možno je len subtílnym pokusom zodpovedať elementárnu otázku, čo vlastne znamená byť človekom v súčasnosti.

Od žánra modernisticky zobrazovanej krajiny cez konceptuálne tendencie umenia až po prezentácie, ktoré sa zaoberajú budúcnosťou ľudstva a možnosťami, ktoré vo vzájomnom prepojení ponúkajú technológie a príroda, je predstavený posthumánny obraz o omylnosti človeka.

Človek nie je centrom univerza – post-človek je človek nedokonalý, nekompatibilný sám so sebou, vedomý si svojho rozširovania vedomia vďaka elektronickým technológiám. Miestami môže senzitívny návštevník zacítiť aj neurotickú úzkosť z budúcnosti, ale súčasne si nostalgicky pripomenúť snivú túžbu po dobre, nesmrteľnosti a jedinečnosti.

Súčasnosť podrobuje náš vlastný egoizmus skúškam – sú skúšané vlastné limity našej fyzickej a psychickej imunity. V tomto období, hoci väčšina z nás reálne doteraz nezažila skutočne veľké živorenie (fyzické, psychické, citové či materiálne), sa učíme nové veci o sebe samých. Zisťujeme, že svet sa v istom smere zbláznil a my ako jeho súčasť s ním. Opäť raz zisťujeme o sebe, že sme naivní rojkovia, presvedčení o svojej sebastrednosti, žijúci vo vlastnej bublinke ilúzií a predstáv. Svet na zemi, ako ho spoznávame, je dotváraný našimi rôznymi sociálnymi bublinkami, ktoré na seba narážajú, praskajú, zanikajú, aby sa vytvorili nové. A my si myslíme, že sme ich univerzom a príroda, ktorej sme súčasťou, sa tomu len prizerá, často ťahá za kratší koniec, lebo s ľudským egoizmom nebojuje, je to pod jej úroveň, keďže vie, že aj tak to vždy bude ona, ktorá má posledné slovo o osude človeka. Tak radi ju chceme pokoriť, zvíťaziť, hrdiť sa v nej, avšak ona je nezávislá, preto sa človek často utieka k prírode, láka ho jej nezávislosť od neho.

Autori:
Blažej Baláž, Peter Bartoš, Štefan Belohradský, Martin Benka, Irena Blühová, Petra Čížková, Ľudovít Čordák, Orest Dubay, Andrej Dúbravský, Oto Hudec, Ján Kekeli, Michal Kern, Denisa Lehocká, Tomáš Libertíny, Miroslav Nicz, Martin Martinček, Juraj Meliš, Štefan Papčo, Karel Plicka, Adam Šakový, Ester Sabik, Ján Zelinka, Boris Sirka, Ernest Zmeták

Kurátorka:
Ľudmila Kasaj Poláčková

Trvanie výstavy:
15. 12. 2020 – 28. 2. 2021

Miesto konania:
Reprezentačné sály

Otváracia doba: 
Utorok až piatok od 10:00 do 17:30 hod. (posledných návštevníkov vpúšťame dnu o 17:00)
Soboty a nedele od 13:00 do 17:30 (posledných návštevníkov vpúšťame dnu o 17:00)