Online podujatie, ktorého tvorcami sú Alessio Martinoli a Michal Denci, realizované pri príležitosti 700. výročia úmrtia Danteho Alighieriho. V pôvodnom znení so slovenskými, resp. talianskymi titulkami.

Veľavážený a najvznešenejší čitateľ, azda aj budúci divák, dovoľujeme si Vám pokorne predstaviť ponúknuté dielo v nádeji, že umocníme Vaše potešenie z jeho vzhliadnutia.

“Dialóg” medzi Alessiom Martinolim e Michalom Dencim o Dantem Alighierim uvádza sériu podujatí venovaných talianskemu Poetovi, autorovi Božskej komédie. Ako dobre vieme, Danteho cesta do sveta mŕtvych sa začína v lese, ktorý je dokonca temný. A možno práve v tomto chráme prírody, aj keď sa nachádza na okraji mesta, ktoré ho pohlcuje, je dnes ešte možné uvidieť svet podobný tomu, na aký hľadeli ľudia pred 700 rokmi.

Pri vstupe do lesa sa však nevyhnutne vynára niekoľko otázok: do akej miery treba brať Danteho doslovne? Kedy alegória predstavuje nástroj na poznanie sveta a kedy ide o “peknú lož”, kedy o ornament? V ktorých prípadoch je prijateľné, aby mal výraz viac interpretácií a kedy, naopak, sa naše slová zmyslovo vyprázdňujú a znečisťujú diskurz tak ako odpadky? (Odpusťte, najvznešenejší čitateľ, toto nehorázne použitie alegorického jazyka).

Reč je vyslovene ľudskou činnosťou. Dante nám to vysvetľuje vo svojom diele De vulgari eloquentia (O výrečnosti hovorového jazyka), v ktorom zároveň hľadá vzorec na vytvorenie dokonalého talianskeho jazyka. Pozorujeme, že v súčasnosti sú obaly, ktoré tak ako slová sú nositeľmi obsahov, často plastové: chemický vzorec na výrobu plastu, ktorý je rovnako ako reč ľudským výtvorom, generuje jazyk, v ktorom sa zmyslové vyprázdnenie stáva citeľným, a to najmä v lese.

Jazyk slúži na komunikáciu: preto je na jeho použitie potrebný dialóg. V tomto konkrétnom prípade ide o dialóg nielen medzi dvoma osobami, ale aj medzi dvoma kultúrami – a teda medzi dvoma jazykmi – ktoré sú odlišné. Popri význame tu vnímame aj zvuk, melódiu slova. Poézia je hudba (Dante vskutku uprednostňoval formu piesne). A hudba nepozná hranice. Dokazuje to známy popevok “Uacci uari uari” (Showaddywaddy, alebo Uap šuari-uari), ktorý nič neznamená, a práve vďaka tomu môže byť spievaný v piesňach na celom svete. 

Dante je stále v kurze. Mnohí umelci a vedci sa ním zaoberali, aby ho velebili, alebo aby ho kritizovali. Nekonvenčný pohľad naň pôsobí dnes ako vhodný spôsob, ako sa zviditeľniť v mori mien jeho komentátorov. Tu však nejde o zviditeľnenie sa, o velebenie či spochybňovanie jeho veľkosti. Ide len o skúmanie sveta, ktorý už (či možno skôr, ktorý ešte) nie je náš.

Napokon, veríme, že keď sa staviame do pozície Danteho priateľov, nedopúšťame sa hriechu pýchy – ako nám to možno niekto bude vyčítať – pretože, ako hovorí sám náš priateľ, zväzkom priateľstva sú spojení tí, ktorí sú si rovní ale aj tí na odlišných úrovniach. A pokiaľ sa video nebude páčiť, ale bude považované za vhodné na vyhodenie do smetí, aj táto reakcia, vzhľadom na to, že spôsob rozprávania je nízky a pokorný, keďže ide o obrazy “trash”, bude alegorickým prejavom prijatia nami ponúknutého diela.

Michal Denci, Alessio Martinoli, De uacci uari eloquentia

Všetkým ľuďom, ktorých vyššia sila nasmerovala k láske k pravde, prináleží v prvom rade toto: tak ako boli obohatení vďaka úsiliu ich predchodcov, aj oni nech sa snažia byť užitoční pre svojich nasledovníkov, tak, aby sa vďaka nim aj budúce generácie mali o čo obohatiť.

Dante Alighieri, De monarchia

 

Št 17. Jún 2021
Čas: 20:00
Miesto: online: YouTube a Facebook IIC
Organizátori: IIC Bratislava
Vstup: Voľný

Podujatie, ktoré usporadúva Istituto Italiano di Cultura di Bratislava // Online cez Facebook Live

Podujatie je súčasťou talianskeho festivalu Dolce vitaj! 2021.