Výstava Efemérne udalosti predstavuje tvorbu Matea Pancuráka, ktorá sa pohybuje na pomedzí umeleckej inštalácie, digitálneho dizajnu a experimentálneho audiovizuálneho prostredia. Autor sa prostredníctvom dvoch rozsiahlych inštalácií – Imerso (2025) a Now (2019 – 2025) – usiluje uchopiť a sprostredkovať divákovi prchavosť existencie, cyklickú povahu prírodných javov a okamih „tu a teraz“.

Pancurák vníma umenie ako spôsob, akým možno otvoriť zmysly a uvedomiť si neuchopiteľné: temporalitu času, zmenu, krehkosť a dočasnosť. Jeho projekty balansujú medzi výtvarným gestom, technologickým experimentom a multisenzorickým zážitkom. Využíva digitálne médiá, projekciu, interaktivitu, zvuk, vôňu či hmlu, aby prepojil vizuálny obraz s fyzickým prežitkom návštevníka. Pancurákova práca vychádza aj z neuroestetiky – disciplíny, ktorá skúma vzťahy medzi umením, vnímaním a nervovým systémom. Autor rozvíja princíp synestézie: vizuálne, zvukové a čuchové stimuly sa tu premieňajú do komplexného telesného prežitku, ktorý má charakter „chemickej reakcie“. Obraz tak neostáva iba vizuálnym vnemom, ale stáva sa spúšťačom fyzickej a emocionálnej odozvy. Divák tu nie je pasívnym pozorovateľom, ale aktívnou súčasťou diela – obrazom, ktorý reaguje na jeho prítomnosť, alebo telom, ktoré sa ponára do vrstiev svetla, hmly a zvuku.Autor čerpá s rozsiahleho diapazónu svetových autorov ako Bill Viola, Refik Anadol, Maja Petric, Giuseppe Lo Schiavo, Sofia Crespo, Andrea Bonaceto, Emil Kusano a ďalší.

Imerso (2025)

Multimediálna inštalácia umiestnená v Malej galérii spája digitálne obrazy vytvorené v prostredí TouchDesigner s kresbou a vizuálnymi odkazmi na prírodné cykly – striedanie dňa a noci, príliv a odliv, kvitnutie a vädnutie. Pancurák tak rozvíja tradíciu maliarskej imaginácie od Turnera po Moneta, no prenáša ju do imerzívneho prostredia, kde divák vníma obraz nielen očami, ale aj sluchom, čuchom či hmatom. Projekcie na priehľadné vrstvy záclon vytvárajú fluidný priestor, v ktorom sa prelína realita a ilúzia. Zvuk, vôňa citrónovej trávy a stroj na hmlu umocňujú atmosféru, ktorá pripomína „novú Turnerovu tajomnosť“.

Now (2019 – 2025)

Inštalácia situovaná v chodbe pred Malou galériou pracuje s princípom zrkadlenia. Divák sa ocitá pred digitálnym „plátnom“, ktoré reaguje na jeho pohyb a prítomnosť, premieňajúc jeho obraz na rozptýlenú, pointilistickú štruktúru. Tento vizuálny proces osciluje medzi mimésis a abstrakciou, pričom ponúka zastavenie v čase: fragmentárny autoportrét ako dôkaz okamihu bytia. Now je introspektívnym dielom – digitálnym zrkadlom, ktoré zároveň odhaľuje aj zahmlieva identitu.

Exteriér ako vizuálny presah

Výstavu dopĺňajú digitálne grafiky – statické vizuálne fragmenty zo sekvencií diela Imerso vystavené vo výklade pred galériou. Ich funkcia je dvojitá: rozširujú priestor výstavy o ďalšiu vrstvu a zároveň pôsobia ako vizuálne lákadlo, ktoré vťahuje okoloidúcich do diania vnútri.

Mateo Pancurák (1995, Prešov) je výtvarník, dizajnér a kurátor, ktorý sa dlhodobo venuje vzťahu človeka, prírody a technológií. Vo svojej tvorbe rozvíja stratégiu imerzívneho obrazu a interaktívnych médií, pričom čerpá z kognitívnych vied, estetiky a neuroestetiky. Študoval na Fakulte umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach v ateliéri nových médií (prof. Michal Murín), pričom absolvoval aj zahraničné stáže v Plzni, Krakove, Prahe a Brne. Je aktívnym členom Slovenskej asociácie UX dizajnérov, spolupracuje na projekte Professional Media Presence (PMP) a podieľa sa na kurátorských a výstavných aktivitách v oblasti súčasného digitálneho umenia.

M.Kudla