Mravce, včely, vtáci a iné živočíchy žijúce v spoločenstvách svet učia, ako si poradiť so zložitými problémami sveta. Mravce nie sú bystré, bystré sú však ich kolónie, ktoré reagujú rýchlo a efektívne. Tie vedia vyriešiť problémy, ktoré by pre jednotlivca boli neprekonateľné. Konajú tak na základe inteligencie spoločenstva.

Odkiaľ táto múdrosť pochádza? Ako prispievajú jednotlivé činy jednotlivca v jednaniu celej kolónie? Ako dospejú stovky včiel k zásadnému rozhodnutiu, aj keď mnohé z nich nesúhlasia? Kolektívne schopnosti živočíchov, z ktorých žiaden nerozumie tomu, čo robí celá skupina, ale každý prispieva k tomu, aby celok bol úspešný, pôsobí ako zázrak. Mravčiu kolóniu nik neriadi, nemajú žiadneho vodcu. Ich konanie sa riadi jednoduchými pravidlami, každý člen či členka konajú na základe bezprostrednej lokálnej informácie, avšak žiaden z nich nerozumie celej situácii.

Fungovanie spoločenstva sa opiera o mnohé interakcie medzi jednotlivými mravcami, ktoré sa riadia jednoduchými pravidlami. Vedci popisujú tento systém ako samoorganizačný. Pri delení úloh kolónia mravcov každé ráno vypočíta, koľko členov spoločenstva pôjde hľadať potravu, vzhľadom na aktuálnu situáciu. Týmto modelom sa inšpirujú napríklad mnohé dopravné spoločnosti, využívajúc umelú inteligenciu inšpirovanú algoritmami správaním sa mravcov pri hľadaní potravy. Využívajú to i investori na burze, stávkari na dostihoch.

V prírode sa živočíchy často presúvajú vo veľkých skupinách. Je to preto, že členovia roja, húfu, či stáda zvyšujú jednotlivcovi šance uchrániť sa pred predátorom, nájsť potravu, partnera, či sledovať migračnú trasu. Keď dravec zaútočí na húf rýb, skupina sa rozptýli do takých formácií, že je takmer nemožné stopovať jednotlivca. Avšak, veľké skupiny majú tendenciu byť múdre len vtedy, keď jednotlivci v nich konajú samostatne a zodpovedne. Každý člen musí prispieť individuálnym vkladom. Výstava skúma, ako je možné sa týmito schopnosťami inšpirovať. Otázkou zostáva, prečo to u ľudí nefunguje celkom tak a aké miesto zohráva individuálna vôľa. Inšpiráciou výstavy bol príspevok Petra Millera Teorie hejna v National Geografic.