Výstava „ ...AND QUIETLY THE NIGHT ARRIVES“ predstavuje dvanásť medzinárodných umelcov, ktorí skúmajú pohľady na estetiku temnoty, melanchóliu, mytológiu a predstavivosť. Noc symbolickým a surreálnym spôsobom slúži ako metafora, kde sú narušené bežné spôsoby vnímania a odhaľujú sa skryté aspekty existencie. Ako opísal Jean-Luc Nancy vo svojej knihe The Ground of the Image, nočný je priestor, kde formy skĺznu zo svojich ukotvení a do určitej miery sa stanú neviditeľnými. V tejto sfére sa nemožnosť vidieť zhoduje s možnosťou predstavovať si a naše vnímanie je vystavené výzve, aby sa otvorilo alternatívnym spôsobom myslenia a chápania. 

S uvoľnenou fantáziou a rozmazanými hranicami reality sa títo umelci ponoria do hlbín myšlienok, snov, podvedomia a spomienok prostredníctvom rôznych stratégií tvorby, opätovného kontextualizácie, manipulácie a privlastňovania . Využitím bohatých zdrojov záujmu, silného zmyslu pre obraz a vysokej úrovne remeselnej zručnosti spochybňujú dobre definované pravdy a zdôrazňujú hodnotu vytvárania nových kontextov a identít.

Prostredníctvom svojich nápaditých a vizuálne podmanivých umeleckých diel skúmajú pútavú súhru medzi fantáziou a realitou, vedomím a podvedomím, minulosťou a súčasnosťou, autenticitou a imitáciou, ako aj neustále sa posúvajúce hranice identity. Poeticky, no mocne osvetľujú tajomné a nejasné zákutia ľudstva s témami prevládajúcich mocenských štruktúr, sociálnej nerovnosti a zložitých vzťahov medzi ľuďmi, dejinami a prírodou.

Efemérne a intenzívne situácie zobrazujú postavy v zvláštnom vesmírnom kontinuu , ktoré je zdanlivo mimo lineárneho a plynúceho času. Putujú bez jasných dejov, významov alebo smerov, odrážajú rozporuplné nálady v spoločnosti a pocity odcudzenia, zraniteľnosti a melanchólie. Takéto pocity opisuje Theodor Adorno v knihe Minima Moralia ako odpoveď na rozpory a nespravodlivosti, ktoré sú vlastné spoločenskému poriadku. Vplyv kapitalistickej štruktúry a byrokratických systémov možno vycítiť v smútku za stratou skutočného ľudského spojenia, potlačením kreativity a stratou individuality tvárou v tvár homogenizujúcej kultúre. V tomto smere umelci odhaľujú zložité spojenie medzi hlboko individuálnou skúsenosťou a spoločenskými silami života. 

Umelecké diela prezentované na tejto výstave podnecujú zvedavosť, čím oživujú predstavivosť, naštartujú kritické myslenie a vytvárajú odchýlky od známeho, konvenčného, ​​známeho. Umelci otvárajú podmanivý priestor, kde nám symbolika noci umožňuje uniknúť z hraníc každodennosti a preskúmať jej najhlbší tvorivý a transformačný potenciál. Odhaľujú skryté aspekty existencie, ktoré sa objavujú v tme, a vyzývajú nás, aby sme sa pozreli za ľahko viditeľný povrch. V tejto intenzite a bezprostrednosti vzniká medzera, kde sa známa realita rúca a vynárajú sa nové možnosti. 

Text: Kristína Zaťko Jarošová

The exhibition, “…AND QUIETLY THE NIGHT ARRIVES.”, presents twelve international artists exploring perspectives on the aesthetics of darkness, melancholy, mythology, and imagination. In a symbolic and surreal way, the night serves as a metaphor where ordinary modes of perception are disrupted and hidden aspects of existence are revealed. As described by Jean-Luc Nancy in his book The Ground of the Image, the nocturnal is the space where forms slip their anchorages and, to a certain extent, become invisible. In this realm, the impossibility of seeing coincides with the possibility of imagining, and our perceptions are challenged to open up to alternative ways of thinking and understanding.

With the imagination unleashed and the boundaries of reality blurred, these artists delve into the depths of thoughts, dreams, the sub-conscious, and memories through various strategies of creation, re-contextualization, manipulation, and appropriation. By employing rich resources of interest, a strong pictorial sense and a high level of craftsmanship, they challenge well-defined truths, and emphasize the value of creating new contexts and identities.

Through their thought-provoking and visually captivating artwork they explore the intriguing interplay between fantasy and reality, the conscious and subconscious, past and present, authenticity and imitation, as well as the ever-shifting boundaries of identity. Poetically, yet powerfully, they shine light into humanity’s mysterious and obscure corners, with the themes of prevailing power structures, social inequality, and the complex relationship between humans, history, and nature.

The ephemeral and intense situations portray figures in an odd space continuum that is seemingly out of linear and passing time. They wander without clear storylines, meanings, or directions, reflecting the contradictory moods in society, and feelings of estrangement, vulnerability, and melancholy. Such feelings are described by Theodor Adorno in Minima Moralia as a response to the contradictions and injustices inherent in the social order. The impact of the capitalist structure and bureaucratic systems can be sensed in the mourning for the loss of genuine human connection, the suppression of creativity, and the loss of individuality in the face of a homogenizing culture. Along these lines, artists unravel an intricate connection between a deeply individual experience and the societal forces of life.  

The artwork presented in this exhibition sparks curiosity, thereby enlivening the imagination, jumpstarting critical thinking, and creating departures from the familiar, the conventional, the known. The artists open up a captivating space where the symbolic of night allows us to escape from the confines of the everyday and explore its deepest creative and transformational potential. They reveal the hidden aspects of existence that appear in the darkness, and challenge us to look beyond the easily visible surface. In this intensity and immediacy, a gap is created, where known reality collapses, and new possibilities emerge.