Mestská galéria Rimavská Sobota

Lucia Fabová

Hady a Jellyfishky

Kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová

Lektorka TD: Kristína Rimavcová Fratričová

Výstava Lucie Fabovej predstavuje výber z ťažiskových maliarskych autorských cyklov umelkyne Hady a Medúzy – Jellyfish-ky, ako ich autorka nazýva.

Výstava v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote má za cieľ predstaviť tvorbu umelkyne, ktorá pôsobí v neďalekej Hnúšti a súvisí so zámerom galérie podporovať a prezentovať tvorbu umelcov a umelkýň pochádzajúcich alebo pôsobiacich v Rimavskej Sobote a blízkom regióne. Jej výstava je síce záverečnou výstavou v roku, ale tiež bude otváracou výstavou v roku 2026, v ktorom si galéria pripomenie 30. výročie svojho založenia.

Lucia Fabová svoj vitálny a hravý maliarsky program vykreovala experimentovaním s technickými a technologickými kvalitami maľby, prácou s rôznymi materiálmi najmä s handrami, teda použitými, recyklovanými textíliami, ktoré používa ako maliarsky nástoj. Techniku kombinovanej maľby si nazvala ako maľbu handrami – rag painting.

L. Fabová si svoj program vymedzila v témach: „Používam autorskú techniku rag painting, kde používam „handry“, teda  použité, vyhodené kusy textílií, recyklujem drapérie, čipky. Vizuálne vytváram dojem živočíchov, vody, či figúry. Experimentujem, hrám sa s imagináciou diváka.“

Tvorivé princípy svojej maľby označuje odkazmi na živý organizmus, tekutú hmotu, telesnosť či organické formy. Metaforicky pracuje s motívmi živočíchov, hadov, medúz, vody, alebo ľudského tela, ktoré sa metamorfuje z náhodne vzniknutého tvaru a štruktúry danej maľbou pomocou odtlačenej stopy textilu. Zároveň chápe človeka a živočíchy ako bytosti z vody, preto tekutosť, namáčanie textilu a následná maľba-odtlačenie textilu je jednou zo základných metód, akými pri maľbe postupuje. Niekedy takto vzniknutú štruktúru ešte dokreslí, domaľuje, doplní. V papierových maľbách však ponecháva stopu nástroja ako minimalisticky čistú a morfologicky nemanipulovanú.

Jej znakovo fragmentovaná maľba nemá zámerný vzťah ku organickej geometrii. Geometria vzniká ako organické tvaroslovie, teda ako náhodne vytvorený tvar, ktorý je daný fyzikálnymi a chemickými kvalitami maľby, materiálov a farby. Aj preto jej maľba pôsobí tvarovo mäkko až intímne, teda tvarovo psychologicky, no zároveň symbolika, ktorá sa náhodným – až nevedomým – postupom vytvorila vytvára isté napätia. Pásová štruktúra, ktorá je abstrahovaná pôsobí ako organická stopa štetca, no obraz, ktorý sa mení z abstrakcie na konkrétny tvar hada už v sebe obsahuje významy, ktoré hadovi pripisujeme. Môže ísť o konsenzuálne významy: „je ako had“, či navodenie nepríjemného pocitu nebezpečenstva, alebo aj o autorské chápanie hada (možná symbolika z iných kultúr. No najmä ako živočícha, ktorý je prirodzenou súčasťou nášho sveta, ekosystému. Podobne medúza, rôsolový pŕhlivec s chápadlami, je slizká na dotyk, no Fabová v nej vidí telesný až elegantne estetický znak, ktorý vznikol odtlačkom textilnej hmoty namočenej vo farbe.

Takúto maľbu by sme mohli čítať aj ako expandovanú prírodnú maľbu, i keď s istou estetickou štylizáciou, čiže nie ako čisto procesuálne dielo, ale manipulovanú, riadenú maľbu, ktorá vychádza z prírodných zákonitostí.