Sme Peter a Lucia. Máme sotva 18. Sme plody vašej lásky a vaše nádeje. My sme vaša budúcnosť. Škola, rodina, zodpovednosť k národu, láska k vlasti, poslušnosť k autoritám, viera v Boha, služba pre blaho obce – nič z toho, čo nám vštepujete ako hodnoty a ideály vôbec nedáva zmysel, keď nám súčasne beriete budúcnosť! Keď nás vediete do záhuby, do vojny. Nechcite od nás, aby sme rozumeli vašim dospelým pravdám, keď sa popierate v každej vete a v každom čine.

Svet, ktorý nám predávate je v rozvrate a chaose, je plný smútku a strachu. Je plný márnosti. Len príroda, už nie ľudský svet, si zachováva nádej na znovuzrodenie. A láska mu dáva zmysel.
Láska, práve sa nás zmocnila. Je mocnejšia ako úzkosť, ako strach.
Paríž | 29. marca 1918

Vaša budúcnosť je mŕtva ako Peter a Lucia. Nechali ste ju zomrieť.
A viníte z toho tých druhých – nepriateľov.
Alebo je vaša budúcnosť v troskách, ale predsa len nažive, zmrzačená a neplodná, paralyzovaná a chromá ako rozprávač tohoto príbehu.
Celý dlhý zvyšok jeho života bude rozprávať tento krátky príbeh.
Bude žalovať, že ste zabili lásku, ktorá sa práve narodila.