Výstava tematizuje každodennosť ako priestor, v ktorom sa formujú, upevňujú, ale aj narúšajú vzťahy moci. Moc tu nie je chápaná ako vzdialený politický akt či autorita zvonku, ale ako nenápadná a pritom všadeprítomná sila, ktorá sa prejavuje v drobných rozhodnutiach. Namiesto veľkých spoločenských naratívov sa sústreďuje na mikropolitiky zvyku, starostlivosti a spolužitia – na spôsoby, akými normy, hodnoty a hierarchie prenikajú do rytmu dňa, režimov tela, rozdelenia času a pozornosti či do samotného spôsobu obývania priestoru. Dotýka sa však aj verejného diania, ktoré nie je oddelené od našich životov, ale ich priamo formuje. Každodennosť však nie je len štruktúrou, ktorá určuje naše zvyky a obmedzenia – je aj miestom osobného prežívania. Fotografie na výstave zachytávajú intímne momenty smútku, ticha a neistoty, ale aj drobné oslavy a výnimočné chvíle, ktoré vyvstávajú práve z rutiny. Tieto citlivé vrstvy reality spoluvytvárajú náš vzťah k svetu aj k sebe navzájom. 

Kurátorský výber študentských prác z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (Ateliér komunikácie v médiu fotografie, Kreatívno-experimentálny ateliér, Ateliér úžitkovej fotografie pôsobiacich pod záštitou Katedry umeleckej komunikácie) rámcuje tieto otázky naprieč rôznymi poetikami a polohami obrazu. Fotografický obraz je tu chápaný nielen ako prostriedok reprezentácie, ale aj ako aktívna prax, ktorá spoluvytvára sociálnu realitu – zviditeľňuje infraštruktúry, afektívne väzby a neformálne pravidlá, ktoré v každodennom živote často ostávajú nepovšimnuté.