Výstava Veni, Vidi, Digi predstavuje aktuálny výber tvorby študentstva Ateliéru digitálnych médií, ktorý vedie prof. Michal Murin, na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Študenti v rôznych médiách a prístupoch reflektujú súčasný stav nielen digitálnej kultúry, ale aj jej presahov do spoločenského a každodenného života.

Výstava Veni, Vidi, Digi predstavuje aktuálny výber tvorby študentstva Ateliéru digitálnych médií, ktorý vedie prof. Michal Murin, na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Študenti v rôznych médiách a prístupoch reflektujú súčasný stav nielen digitálnej kultúry, ale aj jej presahov do spoločenského a každodenného života. Názov výstavy parafrázuje známe „prísť“ a „vidieť“, ktoré v digitálnom kontexte nadobúda nový význam – od aktu fyzickej prítomnosti k transformácii reality prostredníctvom technológií. Diela zahrnuté do výstavy oscilujú medzi osobnými výskumami, kritickou reflexiou a poetickou intervenciou do digitálnej reality.

Andrej Abaffy v interaktívnom diele Rutinný boj s rutinou premieňa zdanlivo banálnu skutočnosť každodenného cestovania. Manipulácia s rubikovou kockou, ktorá generuje zvuky jednotlivých fáz dňa, sa stáva metaforou algoritmizovanej rutiny.

Jessica Šimoneková v projekte Ludiosis Nostalgio využíva 3D skeny prostredí spätých s jej detstvom a súčasnosťou. Autorka priznáva „surové“ digitálne modely a spája ich so zvukovými stopami spomienok. Vzniká tak hybridný priestor medzi osobným archívom a herným svetom – melancholický labyrint, v ktorom sa minulosť prelína s virtuálnou prítomnosťou.

Otázku kontroly a manipulácie otvára Pavol Šeliga v dvoch dielach – Pod kontrolou a Hluk. V prvom prípade návštevník interaguje s inštaláciou, v ktorej sa počítač správa nepredvídateľne: kurzor uniká a text sa generuje na základe autorského algoritmu. V diele Hluk Šeliga reflektuje digitálnu zahltenosť informáciami prostredníctvom experimentálnej poézie, ktorú umiestňuje do virtuálneho prostredia vo forme názvov fiktívnych Wi-Fi sietí.

Inštalácia Júlie Ľachovej Light Blue Linen naopak presúva pozornosť z digitálneho priestoru do reálneho prostredia upozornením na každodenné domáce práce. Gesto visiacich textílií sa stáva metaforou ženských činností a ich často prehliadanej spoločenskej hodnoty.

V diele Patrika Sluku Odfúkni ma! divák fúkaním do mikrofónu rozhýbe mapu Slovenska a mení pozície miest v závislosti od smeru vetra. Zdanlivo hravý princíp tu nadobúda geopolitický význam – čin jednotlivca dokáže narušiť stabilitu krajiny.

Ľubomír Slovinský prináša do priestoru Bunkra model geoidu EGM2008, ktorý transformuje presné geodetické dáta do umeleckej roviny. Autor prenáša vedeckú mapu Zeme do estetickej formy, v ktorej sa presnosť merania stretáva s poetikou vizualizácie.

Súčasťou výstavy je rovnako dielo Gabriely Birošovej Svetlo na konci tunela, ktoré pracuje s motívom nádeje a vnímania priestoru v liminálnych situáciách.

Výstava Veni, Vidi, Digi tak vytvára mapu rôznych prístupov k digitálnemu prostrediu – od introspektívnych experimentov a osobných archívov až po analytické stratégie sledujúce spoločenské a technologické zmeny. Zúčastnení autori a autorky nepracujú s technológiou ako s neutrálnym médiom, ale ako s aktívnym prvkom, ktorý formuje spôsob, akým vnímame svet. V ich dielach sa digitálne prostredie stáva miestom experimentu i reflexie – skúmaním hranice medzi realitou a virtualitou.