Tvorba Michala Nagypála, súčasného slovenského maliara, sa pohybuje na tenkej hranici medzi realitou a fikciou, medzi konkrétnym pozorovaním sveta a imaginatívnou transformáciou, ktorá mu dáva nový význam. Autorovo programové gesto možno najlepšie vystihnúť frázou „Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou“ – ide o zásadnú myšlienku, ktorá preniká jeho maliarstvom aj digitálnymi experimentmi. Nagypál nepreberá realitu ako nemenný fakt, ale skôr ako materiál, ktorý možno deformovať, zrkadliť, zveličovať či poeticky prepisovať. Vzniká tak osobitá syntéza magického realizmu, surrealistických stratégií a súčasných reflexií o postdigitálnom obraze.