Ondrej Šteberl (1897 Pezinok – 1977 Bratislava) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom naivného umenia nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

Pracoval ako poľnohospodársky a stavebný robotník, neskôr bol poštovým doručovateľom. Dlhé roky maľoval sporadicky len pre svoje potešenie. Intenzívne sa svojej záľube začal venovať až po odchode na dôchodok, počas rekonvalescencie z úrazu v roku 1965.

 

Maľovať začal prirodzene, bez výtvarného školenia a bez vedomej nadväznosti na výtvarné tradície. Jeho silnou stránkou bola len impulzívna a kreatívna intuícia. V umeleckom svete sa zjavil takmer ako zázrak. Šteberlove maľby hneď zaujali na medzinárodných prehliadkach Trienále insitného umenia v Bratislave a stali sa súčasťou dôležitých zbierok insitného umenia v Európe.

 

Šteberlovo rozsiahle dielo možno rozdeliť do niekoľkých tematických skupín. Hlbokým zdrojom jeho inšpirácie boli predovšetkým príbehy zo Starého a Nového zákona. Biblické scény vyjadroval lyrickými metaforami s fantastickou nadsádzkou a zaľudňoval ich alegorickými postavami. Kompozície transcendentálnych vízií sú preniknuté umelcovou úprimnou vierou a dojímajú bizarnou spiritualitou.

 

Autorove obrazy sú aj poetickým svetom spomienok na tradičný dedinský život a sviatočné mestské idyly. Početné sú aj obrazy mladých žien. Rovnako dôležitý bol pre autora svet ľudových rozprávok a legiend. Vracia sa v nich do domova, do sveta prírody, ktoré boli od detstva miestom harmónie a istoty.

 

Už na prvých Šteberlových maľbách možno pozorovať jeho charakteristický rukopis v rámci ktorého sa riadi vlastným ornamentálno-symbolickým poriadkom. Pre autora sú typické zjednodušenia, prísna štylizácia a redukcia tvarov na podstatné znaky a použitie významovej perspektívy. Každá Šteberlova maľba je plne definovaná primárne čistými farbami.

 

V Pezinku chceme opäť ukázať jedného zo „starých majstrov“ insitného/neprofesionálneho umenia Ondreja Šteberla. Veríme totiž, že jeho dielo svojou bezprostrednosťou (naivitou?) i osobitým štýlom stále rezonuje.

 

Katarína Čierna, 2025