Výstava Lindy Vikovej prináša na pôdoryse rokov 2020 – 2025 náhľad do jej autorskej praxe v médiu hliny. Jej práca je ukotvená v bezprostrednom kontakte s materialitou keramiky a porcelánu a dlhodobo sa pohybuje na pružnej trajektórii dizajnu a sochárstva. Ona sama vzťah ku keramike deklaruje ako bezpodmienečný, nepodlieha však tyranii technológie, obchádza pasce hermetického sentimentalizmu a svoju pozíciu reformuje koncentrovaným materiálovým výskumom.

(Nielen) glazúrové experimenty vedie s rešpektom k modernistickej tradícii a zároveň jej priamočiaro nastavuje zrkadlo etickej a ekologickej zodpovednosti. Potrebuje dnes keramická disciplína toxicitu kovových oxidov alebo má zmysel rozmýšľať recyklovaním a experimentovať napr. s celulózou alebo popolom? Linda Viková svojimi objektmi a nádobami polemizuje o remesle ako jednom z horizontov umenia (Glenn Adamson), hľadá podnetné historické a silné súčasné príbehy, testuje keramické médium v interdisciplinárnych spoluprácach (napr. s Patríciou Koyšovou).

Nádoby permanentne vysiela k pohybu v živých habitatoch, nabáda nás na spolunažívanie s nimi. Výstava je tak nielen galerijnou prezentáciou diel, v jej dramaturgii má dôležité miesto výskumná linka, ako video dokument (v spolupráci s Vladimírou Hradeckou) a vizuálna knižnica glazúrových experimentov.