Samostatná výstava Silvie Krivošíkovej zachytáva dávne spomienky, prináša znepokojivú atmosféru či paletu emócií, ale hlavne komentuje to, čo autorka aktuálne prežíva.

Výber zo série obrazov z rokov 2024 – 2025 reflektuje jej postupný príklon k plnohodnotnému zobrazovaniu figurálnych výjavov. Sleduje osamotené autoportréty či väčšie skupiny postáv. Z psychologizácie a skúmania vnútorného sveta jednotlivca sa prirodzene presúva k vzájomným vzťahom a kolektívnym príbehom.

Tvorba Silvie Krivošíkovej, slovenskej maliarky pôsobiacej vo Viedni, bola odjakživa osobná. Nezobrazuje veľké celosvetové témy, radšej spracúva najintímnejšie spomienky a zážitky. Autorka kreslí a maľuje to, čo má pred sebou, okolo seba, ale často hlavne vo svojom vnútri. Postupným vývojom sa v ostatných rokoch posunula od redukovaných foriem, geometrických tvarov a štylizovaných figúr do prostredia ucelenejšej figuratívnej maľby, ktorej dominujú komplexné figurálne kompozície, krajinárske scény či signifikantné domáce kuchynské zátišia odkazujúce na konkrétne miesta, postavy a situácie.

Osobný kontakt s autorkinými súčasnými prácami odhaľuje výnimočnú prácu s farebnosťou a štruktúrami, ktoré sa stávajú autonómnymi nositeľmi emócií. Tlmené tóny sa prelínajú so sýtosťou modrej a zelenej či drobnými akcentmi teplej červenej, okrovej a žltej. Nočné scény vyvolávajú melanchóliu, napätie či ťaživý romantický spleen. Práca s pastóznosťou farieb a maliarskymi textúrami dodáva dielam hmatateľnú expresivitu a zároveň dynamiku v relatívne pokojných výjavoch. Čakanie na zázrak vyzýva k nachádzaniu svetla v temnote a k hľadaniu krásy aj tam, kde jej zdanlivo niet.