Výstava predstavuje súbor aktuálnej tvorby Štefana Papča (1983), ktorý nadväzuje na jeho úvahy o prechodných stavoch, prahoch, formách skúseností, kde sa stretáva hmota, telo a vedomie.
Štefan Papčo už dávno začlenil do svojej práce „gramatiku“ horolezectva, čím naznačil, že umenie, podobne ako horolezectvo, je hľadaním, ktoré nemá za cieľ dosiahnutie ani ovládnutie, ale skôr jasnosť: uznanie krehkosti, prijatie nedokončenosti a pochopenie, že „chýbajúca časť“ môže prispieť k významu celku.
„Jedine v umení prispieva chýbajúca súčasť k celkovému významu.“ (Bernadette McDonaldová, Kurtyka, Poľská hviezda svetového horolezectva, 2019)
Aktuálna tvorba Štefana Papča predstavuje sochárstvo ako skutočné pole skúseností, kde sa stretávajú čas, emócie a forma. Jeho sochy zachytávajú prechodné stavy – zlomy, naklonenie, váhanie, pozastavenie. Pomenované javy zhusťujú vzťah medzi gravitáciou a hybnosťou. Nič nie je nemenné; kameň, hoci masívny, sa zdá byť oživený vnútorným napätím, pripravený skĺznuť, narovnať sa alebo prekročiť prah.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.
