Kateřina Vincourová / Zátišie
vernisáž: 10. mája, 18. - 20. hod.
trvanie výstavy: do 28. 6. 2018
ZAHORIAN & VAN ESPEN BRATISLAVA, Mierová 7
Kateřina Vincourová (1968) vyštudovala Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Na českú umeleckú scénu vstúpila v porevolučnej atmosfére v 90. rokoch, v období, keď československá spoločnosť prechádzala na trhovú ekonomiku. Bola jednou z prvých umelcov, ktorí tematizovali expanziu trhu, ekologické otázky, komercializáciu a konzumizmus. V roku 1997 sa stala prvou ženskou laureátkou Ceny Jindřicha Chalupeckého. Následne v rokoch 1999 až 2000 získala štipendium DAAD (Deutscher Akademischer Austauschdienst) v Berlíne, ktoré jej dopomohlo etablovať sa na medzinárodnej scéne. Jej poslednú sólovú výstavu pripravila Karina Kottová pre American University Museum v Katzen Arts Center vo Washingtone D.C.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner Fond na podporu umenia.
Telo je biologický systém, orgán závislý na vonkajších zdrojoch sveta, ktorý sa ako hmotná entita rozprestiera vo svete. Okrem tohto pozitivistického ponímania je tu aj trochu iné telo. Telo ako obraz – výraz nášho Ja. Mám na mysli telo prepojené s ostatnými telami, telo naplnené komunikačným potenciálom, možnosťou non-verbálnej výpovede, telo produkujúce sumár informácií o sociálnom, vekovom, sexuálnom a rodovom zaradení jeho majiteľa. V tomto význame ho nie je možné vymaniť z kolektívu, vložiť ho do akéhosi sociálne neutralizovaného vákua. Aj samota je totiž samotou v kolektíve. Toto telo-obraz teda zdieľame v komunite, a to bez toho, že by sme jeho formovanie mali plne pod našou kontrolou. Masmédia a komerčný priemysel sa nás snažia presvedčiť, že tento obraz si môžeme vytvoriť, dosiahnuť na neho, a získať tak moc nad tým, kým chceme byť (alebo ako chceme byť vnímaní okolím). Monochrómne figuríny vo výkladoch sú umelou reprezentáciou tohto tela. Sú významovo a emocionálne neutrálne len zdanlivo, napríklad v očiach módneho priemyslu. Kateřina Vincourová ich rozhodne nevníma ako chladné a informačne prázdne. Uvedomuje si, že každá poloha končatín je naplnená významom. Autorka pracuje práve s týmto druhým telom (telom- obrazom), prostredníctvom ktorého dokáže rovnako suverénne vypovedať jednak o intimite a efemérnosti medziľudských vzťahov, tak aj o všeobecnejších spoločensko-politických témach, ktoré sú často prítomné hlbšie pod povrchom jej sochárskych a priestorových mikropríbehov. Toto telo sprítomňuje často čisto asociatívne, k čomu využíva banálne a každodenné predmety spotrebnej kultúry, ktoré komponuje do nových trojrozmerných kompozícií. Použitím „lacných“ materiálov a predmetov pripomína diela predstaviteľov Arte Povera. Líši sa však zachovaním individuálnej a relatívne ustálenej formy. Jej inštalácie, priestorové kresby či objektové zátišia sa vyznačujú prenikavou jemnosťou, zdanlivou krehkosťou, nedefinovateľnosťou či subtílnosťou, majú v sebe istú prirodzenú, neštylizovanú esenciu feminity.
Sólová výstava "Zátišie" medzinárodne etablovanej autorky Kateřiny Vincourové prezentuje v bratislavskej galérii Zahorian & Van Espen výber diel z nedávnej a aktuálnej tvorby. Umelkyňa predstavuje svoje sochárske a priestorové objekty v slovenskom prostredí po dlhých rokoch. Výstava napokon spadá pod dlhodobejší zámer galérie Zahorian & Van Espen prepájať slovenskú a českú umeleckú scénu. / Erik Vilím
ZAHORIAN & VAN ESPEN rovnako ďakuje za podporu Českému centru v Bratislave.
vernisáž: 10. mája, 18. - 20. hod.
trvanie výstavy: do 28. 6. 2018
ZAHORIAN & VAN ESPEN BRATISLAVA, Mierová 7
Kateřina Vincourová (1968) vyštudovala Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Na českú umeleckú scénu vstúpila v porevolučnej atmosfére v 90. rokoch, v období, keď československá spoločnosť prechádzala na trhovú ekonomiku. Bola jednou z prvých umelcov, ktorí tematizovali expanziu trhu, ekologické otázky, komercializáciu a konzumizmus. V roku 1997 sa stala prvou ženskou laureátkou Ceny Jindřicha Chalupeckého. Následne v rokoch 1999 až 2000 získala štipendium DAAD (Deutscher Akademischer Austauschdienst) v Berlíne, ktoré jej dopomohlo etablovať sa na medzinárodnej scéne. Jej poslednú sólovú výstavu pripravila Karina Kottová pre American University Museum v Katzen Arts Center vo Washingtone D.C.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner Fond na podporu umenia.
Telo je biologický systém, orgán závislý na vonkajších zdrojoch sveta, ktorý sa ako hmotná entita rozprestiera vo svete. Okrem tohto pozitivistického ponímania je tu aj trochu iné telo. Telo ako obraz – výraz nášho Ja. Mám na mysli telo prepojené s ostatnými telami, telo naplnené komunikačným potenciálom, možnosťou non-verbálnej výpovede, telo produkujúce sumár informácií o sociálnom, vekovom, sexuálnom a rodovom zaradení jeho majiteľa. V tomto význame ho nie je možné vymaniť z kolektívu, vložiť ho do akéhosi sociálne neutralizovaného vákua. Aj samota je totiž samotou v kolektíve. Toto telo-obraz teda zdieľame v komunite, a to bez toho, že by sme jeho formovanie mali plne pod našou kontrolou. Masmédia a komerčný priemysel sa nás snažia presvedčiť, že tento obraz si môžeme vytvoriť, dosiahnuť na neho, a získať tak moc nad tým, kým chceme byť (alebo ako chceme byť vnímaní okolím). Monochrómne figuríny vo výkladoch sú umelou reprezentáciou tohto tela. Sú významovo a emocionálne neutrálne len zdanlivo, napríklad v očiach módneho priemyslu. Kateřina Vincourová ich rozhodne nevníma ako chladné a informačne prázdne. Uvedomuje si, že každá poloha končatín je naplnená významom. Autorka pracuje práve s týmto druhým telom (telom- obrazom), prostredníctvom ktorého dokáže rovnako suverénne vypovedať jednak o intimite a efemérnosti medziľudských vzťahov, tak aj o všeobecnejších spoločensko-politických témach, ktoré sú často prítomné hlbšie pod povrchom jej sochárskych a priestorových mikropríbehov. Toto telo sprítomňuje často čisto asociatívne, k čomu využíva banálne a každodenné predmety spotrebnej kultúry, ktoré komponuje do nových trojrozmerných kompozícií. Použitím „lacných“ materiálov a predmetov pripomína diela predstaviteľov Arte Povera. Líši sa však zachovaním individuálnej a relatívne ustálenej formy. Jej inštalácie, priestorové kresby či objektové zátišia sa vyznačujú prenikavou jemnosťou, zdanlivou krehkosťou, nedefinovateľnosťou či subtílnosťou, majú v sebe istú prirodzenú, neštylizovanú esenciu feminity.
Sólová výstava "Zátišie" medzinárodne etablovanej autorky Kateřiny Vincourové prezentuje v bratislavskej galérii Zahorian & Van Espen výber diel z nedávnej a aktuálnej tvorby. Umelkyňa predstavuje svoje sochárske a priestorové objekty v slovenskom prostredí po dlhých rokoch. Výstava napokon spadá pod dlhodobejší zámer galérie Zahorian & Van Espen prepájať slovenskú a českú umeleckú scénu. / Erik Vilím
ZAHORIAN & VAN ESPEN rovnako ďakuje za podporu Českému centru v Bratislave.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.