Otváracie hodiny:

STR - PIA / 15.00 - 18.00

SOB / 13.00 - 18.00

 

O VÝSTAVE:

„Všetky veci sa prelínajú a spájajú. Všetky veci sa zvlhčujú a vysychajú. Všetky veci kvitnú a rozkvitajú na oltári v tvare misy“ — Zosimos z Panopolisu

 

Alchýmia, to je nepretržitý cyklus transformácie, ktorý v sebe snúbi hmotu, ducha a príbeh. Často si ju predstavujeme ako doménu starnúcich mužov, no jej história zahŕňa aj prehliadané ženy – napríklad Židovku Máriu, ktorá bola priekopníčkou laboratórnych techník, a Isabellu Cortese, ktorá zdokumentovala alchymistické postupy. Ich poznatky o liečiteľstve, metalurgii a experimentovaní boli postupne vymazané, keď sa z alchýmie vyvinula moderná veda. Táto výstava sa snaží pripomenúť ich odkaz a skúma slučku medzi ľuďmi a hmotou, v ktorej telá spolunažívajú s prostredím a vedomosťami rozptýlenými v mineráloch, kovoch a popole.

Umelkyne Katalin Kortmann Járay a Karina Mendreczky, ktoré majú korene v animistickom cítení, sprevádzajú návštevníkov cestou alchýmie v Šopa Gallery v Košiciach. V ich dielach sú materiály vnímané ako animálne – nesú pamäť a dej a stelesňujú transformáciu. Transformačný cyklus alchýmie stvárňujú v troch prepojených priestoroch – v tele, duši a duchu; každý z nich skúma metamorfózu prostredníctvom hybridných foriem inšpirovaných stredovekými kresbami, botanickými ilustráciami a umelými ekologickými formami.

Prvý priestor, ktorý v sebe spája telo a dušu, suroviny, fragmentárne formy a minerály, pripomína staroveké alchymistické laboratóriá. Hmota je tu zredukovaná na svoje prvotné prvky, pôda slúži ako archív dávnych časov – vrstvy rozkladu, plodnosti a obnovy. Prehistorické tvary pripomínajúce trilobity sa jemne miešajú s imaginárnymi geologickými textúrami a vytvárajú povrchy, ktoré sa bránia jednoduchej kategorizácii. Jemné zmeny v štruktúre a osvetlení postupne vedú návštevníkov do priľahlej tienistej časti miestnosti, pripomínajúcej kabinet kuriozít, priestor reflexie a rituálu. Transcendentná postava alchymistky, strážkyne intuície a skrytej múdrosti, tu obýva zrkadlové povrchy a zavesené nádoby. Digitálne pretvorené botanické a telesné formy prepájajú virtuálnu predstavivosť s hmatovou prítomnosťou a spochybňujú hranice medzi syntetickým a prírodným svetom. 

Kritika „technickej reality“ talianskeho filozofa Federica Campagnu, svetonázoru, ktorému vládne rigidná kategorizácia a kvantifikácia, nachádza svoj protipól v jeho koncepte „magickej reality“, ktorú charakterizuje neistota, plynulosť a vzájomná prepojenosť. Túto kritiku dopĺňajú poznatky feministickej vedkyne Silvie Federici, ktorá upozorňuje na historické vymazávanie ženskej práce, čo dopĺňa aj intuitívne poznanie. Inštalácia jemne konfrontuje absentujúce prvky – potvrdzuje stelesnenú skúsenosť, intuíciu a vzťahovosť ako životne dôležité, ale marginalizované spôsoby poznania.

Posledný priestor predstavuje ducha. Návštevníci sa stretávajú s monumentálnymi hybridnými kvetmi inšpirovanými generatívnymi ekosystémami, ktoré spochybňujú súčasné sny o umelom prekračovaní hraníc a dokonalosti. Ako však naznačuje feministická antropologička Anna Tsing, skutočná transformácia závisí od vzájomnosti a vzťahovej starostlivosti. V paradoxnej kráse týchto kvetov sa skrýva jemná provokácia: znamená transcendencia únik z našej materiálnej existencie alebo hlboké spojenie s jej prirodzenými cyklami rastu a rozkladu?

V závere výstavy vyzýva špeciálna spolupráca s umeleckou dvojicou Fuzzy Earth (Tekla Gedeon a Sebastian Gschanes) účastníkov do priameho dialógu so živými cyklami. Hmatové zážitky, zmyslové skúmanie a kolektívne rozprávanie príbehov pomáhajú divákom hlbšie porozumieť pôde, uvedomovať si ekologické aspekty, ponúkajúc praktické stelesnenie tém výstavy.

Alchýmia dnes rezonuje prostredníctvom konzumných fantázií o večnej mladosti a technologickej túžbe po nesmrteľnosti. Táto novodobá posadnutosť však skrýva výzvu na hlbšiu transformáciu: výstava obhajuje feministické znovuzrodenie nášho vzťahu k hmote. Výstava vychádza z animistického cítenia a pripomína nám, že samotné materiály sú živé, nesú pamäť, pôsobia a majú transformačný potenciál. Každé starostlivo komponované prostredie vyzýva návštevníkov, aby zažili poznanie nie ako abstrakciu alebo extrakciu, ale ako živý, zhmotnený vzťah, zakorenený v pôde, práci a imaginatívnej obnove. Alchýmia nás tu jemne vedie od strnulých štruktúr k plynulejšiemu a prepojenejšiemu chápaniu reality.

Krisztián Gábor Török

 

Katalin Kortmann Járay a Karina Mendreczky tvoria umeleckú dvojicu, ktorá úzko spolupracuje od roku 2019. V rámci svojich projektov vytvárajú veľkorozmerné, priechodné inštalácie, tzv. priestorové koláže, zložené z rôznych prvkov, pričom kombinujú rôzne techniky a materiály, ako sú textílie, fotografie a sochy vytvorené zo železa, betónu či hliny tak, aby vytvorili metaforicky krehké priestory. Do kolektívnej pamäte sa snažia zapojiť prostredníctvom vytvárania paralel medzi súčasnými animistickými perspektívami a ich historickými a kultúrnymi náprotivkami, zakorenenými v ekologickej kríze.

 

Konceptuálne východiská často nachádzajú v známych textoch, ako sú básne, rýmy alebo dokonca texty piesní, miešajúce v sebe symboliku rozprávok, mystiku aj kvázi náboženské motívy.

Významnú úlohu v ich tvorbe zohráva symbol ženy, ktorej prinavracajú vlastnosti tak často marginalizované v patriarchálnych kultúrach. Starostlivosť a vzájomné prepojenie, tradične spájané so ženskosťou, vyjadrujú prostredníctvom personifikovaných predmetov, bytostí a rastlín. Autorky týmto prístupom vyzývajú diváka k tomu, aby sa vžil do jednotlivých scenárov a preskúmal ich mnohovrstevnatosť.

 

Kurátor výstavy: Krisztián Gábor Török

Otvorenie výstavy: 21. 3. 2025 / 19.00

Trvanie výstavy: 22. 3. – 17. 4. 2025

Šopa Gallery, Hlavná 40, Košice

 

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.