Vernisáž výstavy: 23.04. 2025 o 19:00
Trvanie výstavy: 23.04. 2025 – 11.05. 2025
Miesto: Galéria Umelka, Dostojevského rad 2, Bratislava 
Kurátorka výstavy a text k výstave: Vanessa Ďurovičová 

Tvorba Andyho Franka osciluje na hrane medzi precíznou kresbou a intuitívnym gestom. Jeho aktové kresby nie sú len estetickým zobrazením tela – sú vizuálnou meditáciou o identite, prítomnosti a plynutí času. Na prvý pohľad jemné, minimalistické, no v skutočnosti hlboko introspektívne diela, ktoré v sebe nesú osobnú výpoveď, zraniteľnosť aj silu.

Dlhé roky čerpal Frank inšpiráciu zo ženského tela – jeho kriviek, pohybov, ticha i vnútorného napätia. Ženy boli jeho múzami, zdrojom krásy a tvorivého napojenia. Séria ako Žena je múza či Krása ženy stála na precízne modelovaných tvaroch, jemnom tieňovaní a citlivom vedení línie. Neskôr však jeho tvorba nabrala nový smer – cez sériu Si bohyňa, vieš? či Intime épisode začal prepájať kresbu s textom a symbolikou, pričom sa jeho pohľad obrátil dovnútra.

Výstava Muž napísaný ženou je výsledkom tohto vnútorného posunu. Jej názov vznikol z výstižného komplimentu jednej z jeho obdivovateliek – a nie náhodou. Keby nebolo žien, možno by neexistoval ani umelec s menom Andy Frank. No dnes, keď sa obracia k sebe, stáva sa jeho vlastné telo novým médiom. Frank kreslí autoportréty – mužské akty, ktoré v sebe spájajú jemnosť ženských línií s detailmi podčiarkujúcimi maskulinitu. Vzniká tak nový vizuálny jazyk, v ktorom sa muž a žena neoddeľujú, ale navzájom dopĺňajú.

Výstava však nie je len o mužskej figurálnej kresbe – podnecuje aj k hlbšiemu vnímaniu celospoločenských problémov mužov, ako sú samota či prehliadanie mužských pocitov. Frankove diela tak otvárajú priestor pre diskusiu o tom, čo znamená byť mužom v súčasnom svete – nielen fyzicky, ale aj emocionálne.

Každý autoportrét je ako denníkový zápis – telo sa tu objavuje nie len ako motív, ale ako archív spomienok, skúseností a zmien. Jemné línie, často len naznačujúce tvar, vytvárajú priestor pre imagináciu. Detailné fragmenty tela kontrastujú s voľnosťou pohybu a zdanlivou ľahkosťou kresby. Expresívne odtlačky rúk a gestické zásahy sú fyzickým dôkazom autorovej prítomnosti – akoby sa telo nielen zobrazovalo, ale aj samo zapisovalo na papier.

Diela Andyho Franka balansujú medzi figuratívnym a abstraktným. Telo je zároveň konkrétne aj univerzálne, silné aj krehké. Kresba sa stáva nástrojom sebapoznania – v každom ťahu cítiť dych, pohyb, dotyk. Napätie medzi maskulínnou telesnosťou a subtilitou výrazu vytvára vizuálny dialóg medzi tým, čo je viditeľné, a tým, čo zostáva skryté.

Týmto posunom od zobrazovania ženského tela k introspektívnej reflexii vlastnej telesnosti Andy Frank redefinuje pohľad na akt. Už to nie je len objekt na pozorovanie – je to médium výpovede, introspekcie a umeleckej autenticity. V kresbách, ktoré pôsobia takmer efemérne, zaznieva hlboká ľudskosť. Muž napísaný ženou je výstava o rovnováhe – medzi telom a duchom, silou a zraniteľnosťou, medzi tým, kým sme, a tým, kým sa stávame.