Miesto: Krajská galéria v Prešove, Hlavná 51
Autori: Natália Ižáková (SK), Klaudia Korbelič (SK, CZ), Monika Hurajová (SK), Miroslav Sandanus (SK),  Beata Targosz (PL, DE), Maria Proshkowska (UA, UK)
Trvanie výstavy: 24. 10. – 10. 12. 2023
Vernisáž: 24.10.2023 o 17:00
Kurátor: Eduard Klena
Dramaturgia a produkcia: Verana Dobal

„Domov je chladná voda v zarosenom džbáne.
Domov sú ruky, položené na stole,
v nedeľnom tichu, po práci,
prázdne a čakajúce,
rozhodujúce,
jediné, ktoré vytvárajú dejiny.

Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.
Skryjú tvoju tvár, vlhkú od potu a od sĺz.
Môžu pritúliť zachrániť a zohriať.
Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.“

Miroslav Válek

Nedomov je miestom, kde mal človek pôvodne zložiť starosti, kľúče od auta, pomojkať sa s domácim zvieraťom, alebo zvítať s rodinou, deťmi. Mohol tam odložiť masku externého života, ktorú nosí na ulici, v práci, v obchode, na úrade. Pôvodne sa mohol odzbrojiť od vonkajších nečakaných udalostí, ktoré sa môžu prihodiť, a vstúpiť do bezpečného priestoru, v ktorom sa pohybuje podľa voľného autopilota. Doma si oblečie tepláky, obuje žabky, navarí kávičku, vyloží nohy pred obrazovku na stôl. Je to forma každodenného stereotypu, ktorým si každý / každá v rôznych obmenách prechádzame, ale primárne končia v jednom závere. Ceste k odpočinku, zrelaxovaniu, vypnutiu. Na druhej strane je však realitou mnohých domácností, že po príchode domov tu nachádzajú jej obyvatelia nepokoj. Domáce násilie sa týka každej 5-tej ženy na Slovensku. Konfliktné situácie, zneistenie, manipulácia či násilie: psychické či fyzické. Nedomov je voľným výstavným pokračovaním výstavy „+ - “ (2022) z Krajskej galérie v Prešove, sleduje a zhŕňa ročnú zmenu - nezmenu v legislatíve, v rodovej rovnosti, či v prístupe k násiliu na ženách v polarizovanej slovenskej spoločnosti. Výstava Nedomov je oxymoron. Prázdnota. Nepríjemné, tmavé, opustené, chladné a bezútešné miesto, ktoré podnecuje neočakávané, stres, strach, únavu.

Natália Ižáková vo svojej bakalárskej práci S&M Showroom I. podsúva provokačnú inštaláciu do osobného priestoru prijímateľa, využíva postupy reklamnej propagácie na upriamenie pozornosti k sexistickej reklame, objektifikácii, rodovo podmienenému násiliu, stereotypom, ktoré si recipient v Prešove môže rozložiť a pozrieť „doma v obývačke“.

Sugestívne 3D print objekty Klaudie Korbelič v site specific inštalácii vytvárajú dojem po bitke, statický obraz vecí dokonaných, pohrebisko potenciálu zmeny.

Zatiaľ čo maľby Miroslava Sandanusa v kontexte výstavy predstavujú interiér ohýbaný do splývavej formy s inváznym exteriérom,           

Monika Hurajová podčiarkuje intimitu a napätie v prítmí a rozostrení diania za záclonou, ktoré zvonku nemôžeme pozorovať a spoločne pre nás rozvrhujú scénografiu a súčasnú situáciu pomyselnej „domácnosti“.

Dve zapožičané diela Marie Proshkowskej (UA, UK), obe reagujúce na súčasné dianie na Ukrajine, stratenú a nepriznanú, neocenenú neviditeľnú prácu ženy v mužskej dominancii, ešte zvýraznenú v divokej krajine tretieho sveta.

Beata Targosz (PL, DE) vychádzajúc z vlastných skúseností, vypĺňa priestor galérie  zastrešujúcim exkluzívnym sound artovým dielom pre Prešov, zvukmi spoza steny, v bytovom dome na panelovom sídlisku v Gdaňsku, alebo kdekoľvek inde. Veci vypočuté, chcene či nechcene. Targosz sa pritom pýta, či máme na tieto zvuky, vysoké či nízke a s rôznou intenzitou, reagovať, alebo sa nevenovať dianiu, ktoré si môže potenciálne vyžadovať našu intervenciu.

V Prešove sú všetci šiesti umelci predstaviteľmi mladej slovenskej a zahraničnej generácie. Obsadili štyri miestnosti prešovskej krajskej galérie, pôvodne delegované pre iné činnosti, než výstavné. Simulujú tu pobytový priestor domova - nedomova, chladný, vyprázdnený, v ktorom by malo niečo byť, ale my to nemôžeme nájsť.