Slovania včasného stredoveku
Projekt Stretnutia s dejinami v archeoparku.
"Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia."
Miesto: Archeopark Živá archeológia Hanušovce n. T.
Termín: 30.9.2017, 14.00 – 18.00
Organizátor: Krajské múzeum v Prešove – Kaštieľ a archeopark Hanušovce n. T.
Od mája do septembra 2017 sa v Archeoparku Živá archeológia v Hanušovciach nad Topľou vďaka projektuStretnutia s dejinami v archeoparku, podporenému z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia, každý mesiac uskutočnilo jedno „stretnutie“ s dávno zabudnutými dejinami. Premiestňovali sme sa v čase do staršej doby kamennej, mladšej doby kamennej, doby bronzovej i železnej. Posledným stretnutím sa približujeme našim priamym pokrvným predkom – Slovanom.
Kto vlastne sú Slovania? Napohľad jednoduchá otázka nemá jednoznačnú odpoveď. Už na pôvod Slovanov existujú minimálne dva rozdielne názory. Prvý predpokladá príchod Slovanov do našich končín niekedy v 5. storočí z pravlasti ležiacej medzi Dneprom, Odrou a Vislou (migračná teória), druhý názor (autochtónna teória) vidí Slovanov v Panónii a na strednom Podunajsku už od doby kamennej.
Letopisy antických dejepiscov hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude, ktorý žije v žalostných chatrčiach a často sa sťahuje, ale nie je zlomyseľný ani zákerný. Ich život opísali ako drsný a primitívny. Žili v monogamných rodinách, v rodoch a kmeňoch, ktoré viedli náčelníci, volení staršinami rodov, prípadne ľudovým zhromaždením. Svojich mŕtvych pred prijatím kresťanstva spaľovali, s prijatím kresťanstva prešli na kostrové pochovávanie, čo sa stalo najneskôr začiatkom 9. storočia.
Slovania boli poľnohospodármi a pastiermi. Pestovali obilniny, strukoviny, olejnaté rastliny, ale i technické plodiny ako napr. ľan. Chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, rožný dobytok a kone. Svoj jedálniček dopĺňali rybolovom, lovom a brtníctvom. Boli dobrými remeselníkmi, ovládali kováčstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo, šperkárstvo...
Na archeofestivale Slovania včasného stredoveku nás nebudú až tak zaujímať historické fakty a dejinné udalosti, známe už aj z písomných prameňov. Chceme si život Slovanov vyskúšať, zažiť na vlastnej koži. Zameriame sa na slovanský zrub, ktorým bežne zakončujeme prehliadku archeoparku. Slovanský dom so slamenou strechou bol inšpirovaný nálezom chaty v Skrabskom z 9. – 10. storočia.
Pokúsime sa preniesť k našim genetickým pra-pradedom a nahliadnuť do ich každodennosti i sviatočného života: vyskúšame si ich remeslá, ochutnáme ich chlieb upečený v replike chlebovej pece. A budeme sledovať jedinečnú sklársku šperkársku pec, ktorá je replikou archeologického nálezu sklárskej pece na šperky z 9. storočia, nájdenej v Bratislave. Na Slovensku je to jediná replika sklárskej pece a takéto technologické zariadenia sú výnimočné aj inde v Európe.
Na archeofestivale možno nielen uvidieť, ale si aj vyskúšať tieto činnosti:
- zhotovovanie keramiky v ruke a na hrnčiarskom kruhu
- kováčstvo a prácu so železom
- obrábanie políčka náradím so železným ukončením (repliky slovanského náradia)
- tkanie tkaníc na malých krosienkach
- techniky zdobenia textilu
- pletenie z prútia
- lukostreľbu
- bojové techniky
- vyskúšanie si výzbroje a výstroja slovanského a stredovekého bojovníka
- slovanská hudba a mýty
- ochutnávku slovanskej kaše
- pečenie chleba
- med a medovníky
Hlavne budeme sledovať vypaľovanie sklárskej pece určenej na výrobu sklenených šperkov.
Pečenie chleba a vypaľovanie sklárskej pece sa bude špeciálne sledovať ako archeologické experimenty:
Stretnutím s dejinami našich slovanských predkov ukončujeme skvelý projekt Stretnutia s dejinami v archeoparku, vďaka ktorému sme počas piatich mesiacov interaktívne spoznávali asi tridsaťtisíc rokov trvajúce dejiny prezentované v Archeoparku Živá archeológia. Prešli sme od kamennej čepieľky po ostrie železnej sekery či meča, od lovcov po roľníkov a chovateľov. Vďaka projektu podporenému FPU sme predstavili dejiny v "priamom prenose". Bavili sme sa, učili sme sa a zároveň sme experimentovali. Stretnúť dejiny v archeoparku bolo naozaj skvelou skúsenosťou.
Projekt pripravila Mária Kotorová-Jenčová s realizačným tímom - pracovníkmi Krajského múzea – Kaštieľa a Archeoparku Hanušovce n. T. a externými prezentátormi.
Projekt Stretnutia s dejinami v archeoparku.
"Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia."
Miesto: Archeopark Živá archeológia Hanušovce n. T.
Termín: 30.9.2017, 14.00 – 18.00
Organizátor: Krajské múzeum v Prešove – Kaštieľ a archeopark Hanušovce n. T.
Od mája do septembra 2017 sa v Archeoparku Živá archeológia v Hanušovciach nad Topľou vďaka projektuStretnutia s dejinami v archeoparku, podporenému z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia, každý mesiac uskutočnilo jedno „stretnutie“ s dávno zabudnutými dejinami. Premiestňovali sme sa v čase do staršej doby kamennej, mladšej doby kamennej, doby bronzovej i železnej. Posledným stretnutím sa približujeme našim priamym pokrvným predkom – Slovanom.
Kto vlastne sú Slovania? Napohľad jednoduchá otázka nemá jednoznačnú odpoveď. Už na pôvod Slovanov existujú minimálne dva rozdielne názory. Prvý predpokladá príchod Slovanov do našich končín niekedy v 5. storočí z pravlasti ležiacej medzi Dneprom, Odrou a Vislou (migračná teória), druhý názor (autochtónna teória) vidí Slovanov v Panónii a na strednom Podunajsku už od doby kamennej.
Letopisy antických dejepiscov hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude, ktorý žije v žalostných chatrčiach a často sa sťahuje, ale nie je zlomyseľný ani zákerný. Ich život opísali ako drsný a primitívny. Žili v monogamných rodinách, v rodoch a kmeňoch, ktoré viedli náčelníci, volení staršinami rodov, prípadne ľudovým zhromaždením. Svojich mŕtvych pred prijatím kresťanstva spaľovali, s prijatím kresťanstva prešli na kostrové pochovávanie, čo sa stalo najneskôr začiatkom 9. storočia.
Slovania boli poľnohospodármi a pastiermi. Pestovali obilniny, strukoviny, olejnaté rastliny, ale i technické plodiny ako napr. ľan. Chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, rožný dobytok a kone. Svoj jedálniček dopĺňali rybolovom, lovom a brtníctvom. Boli dobrými remeselníkmi, ovládali kováčstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo, šperkárstvo...
Na archeofestivale Slovania včasného stredoveku nás nebudú až tak zaujímať historické fakty a dejinné udalosti, známe už aj z písomných prameňov. Chceme si život Slovanov vyskúšať, zažiť na vlastnej koži. Zameriame sa na slovanský zrub, ktorým bežne zakončujeme prehliadku archeoparku. Slovanský dom so slamenou strechou bol inšpirovaný nálezom chaty v Skrabskom z 9. – 10. storočia.
Pokúsime sa preniesť k našim genetickým pra-pradedom a nahliadnuť do ich každodennosti i sviatočného života: vyskúšame si ich remeslá, ochutnáme ich chlieb upečený v replike chlebovej pece. A budeme sledovať jedinečnú sklársku šperkársku pec, ktorá je replikou archeologického nálezu sklárskej pece na šperky z 9. storočia, nájdenej v Bratislave. Na Slovensku je to jediná replika sklárskej pece a takéto technologické zariadenia sú výnimočné aj inde v Európe.
Na archeofestivale možno nielen uvidieť, ale si aj vyskúšať tieto činnosti:
- zhotovovanie keramiky v ruke a na hrnčiarskom kruhu
- kováčstvo a prácu so železom
- obrábanie políčka náradím so železným ukončením (repliky slovanského náradia)
- tkanie tkaníc na malých krosienkach
- techniky zdobenia textilu
- pletenie z prútia
- lukostreľbu
- bojové techniky
- vyskúšanie si výzbroje a výstroja slovanského a stredovekého bojovníka
- slovanská hudba a mýty
- ochutnávku slovanskej kaše
- pečenie chleba
- med a medovníky
Hlavne budeme sledovať vypaľovanie sklárskej pece určenej na výrobu sklenených šperkov.
Pečenie chleba a vypaľovanie sklárskej pece sa bude špeciálne sledovať ako archeologické experimenty:
Stretnutím s dejinami našich slovanských predkov ukončujeme skvelý projekt Stretnutia s dejinami v archeoparku, vďaka ktorému sme počas piatich mesiacov interaktívne spoznávali asi tridsaťtisíc rokov trvajúce dejiny prezentované v Archeoparku Živá archeológia. Prešli sme od kamennej čepieľky po ostrie železnej sekery či meča, od lovcov po roľníkov a chovateľov. Vďaka projektu podporenému FPU sme predstavili dejiny v "priamom prenose". Bavili sme sa, učili sme sa a zároveň sme experimentovali. Stretnúť dejiny v archeoparku bolo naozaj skvelou skúsenosťou.
Projekt pripravila Mária Kotorová-Jenčová s realizačným tímom - pracovníkmi Krajského múzea – Kaštieľa a Archeoparku Hanušovce n. T. a externými prezentátormi.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.
