Nežní obri

Trvanie výstavy: 4.12.2025 – 8.2.2026

Miesto: a/0 Malá galéria

Petra Kanócz (*1981, Košice) absolvovala štúdium na Akadémii výtvarných umení v Budapešti v odbore maľba (2000-2005) v ateliéri Zsigmonda Károlyiho a Eszter Radák. Vystavovala na mnohých skupinových i samostatných výstavách na Slovensku, v Maďarsku a v Čechách. Petra Kanócz sa vo svojej tvorbe venuje prepojeniu figurácie s abstrakciou. Impulzy čerpá z každodenného života – z ľudí, zvierat a predmetov – ktoré pretvára do obrazových situácií s výraznou osobnou výpoveďou. Autorka často pracuje s detailom, ktorý sa stáva východiskom pre ďalšie maliarske postupy a nové kompozície. Pre jej tvorbu je charakteristický zmysel pre humor a hravosť, ktoré sú prítomné nielen v obrazovej skladbe, ale aj v názvoch diel. Maľby sa vyznačujú dynamikou, variabilitou a osobitým vizuálnym prejavom, ktorý odráža meniace sa nálady a životné situácie autorky. Kanócz tak vytvára diela, ktoré spájajú vnútorné prežívanie s pozorovaním vonkajšieho sveta do uceleného, výrazovo bohatého maliarskeho jazyka.

Ústredným motívom výstavy Nežní obri umelkyne Petry Kanócz sú kvety. V jej podaní sa však z tradičného symbolu krásy a hojnosti stáva monumentálna, takmer nadprirodzena entita. Kvety na jej veľkoformátových plátnach vyrastajú do rozmerov, ktoré zneisťujú ľudské vnímanie. Vťahujú diváka dovnútra obrazu, až sa ocitá v priestore medzi obrovskými lupeňmi, ako zmenšený pozorovateľ v záhrade snov.

Kanócz tak premieňa bežný motív na skúmanie miesta človeka vo svete, jeho vnímania veľkosti, krehkosti i pominuteľnosti. Zároveň posúva hranicu medzi tým, čo sa ešte považuje za krásu a tým, čo sa už rozpadá, vädne, hnije. V tejto tenkej hranici medzi krásou a zánikom sa odohráva jej maliarsky dialóg. Jej kytice nemajú byť dokonalé – sú zvädnuté, polámané –  a predsa v nich pulzuje život. Ich majestátna veľkosť kontrastuje s ich nevyhnutnou efemérnosťou. Symbolika zrezaných kvetov, ktorých život je oddelený od koreňov, približuje tieto diela k tradícii zátiší typu vanitas – žánru poukazujúcemu na plynutie času, márnosť a nevyhnutnosť konca. 

Maliarska reč Petry Kanócz je spontánna, vrstvená a experimentálna. V rámci jedného obrazu strieda techniky – od presnej šablónovej linky po stekance, sprejové plochy či gestické nánosy farby. Tento kontrast medzi kontrolou a náhodou zrkadlí samotnú podstatu prírody: chaos, ktorý sa neustále premieňa, a predsa pôsobí harmonicky. V expresívnych farebných variáciách, od priesvitných vrstiev až po sýte žiariace kontrasty sa odhaľuje autorkin cit pre emotívnu silu farby.

Kanócz sa pohybuje medzi lyrickou intuíciou a konceptuálnym nadhľadom. Jej diela sú obrazovým laboratóriom, v ktorých skúma hranicu medzi životom a smrťou, krásou a rozkladom, medzi prírodou a (kultúrnym) symbolom. Zmenšený pozorovateľ sa tak ocitá v objatí kvetov ako nežných obrov.

Kurátorka: Martina Mrázová