ámerom inscenácie je vytvoriť autonómny javiskový organizmus, ktorý funguje na podobných princípoch ako mycélium: bez centra, bez hierarchie, v neustálej premene. Divadelný priestor sa tak stáva metaforou pôdy – miestom, kde sa stretávajú rôzne hlasy, organizmy a príbehy. Inscenácia zároveň skúma možnosti kolektívnej prítomnosti ako živej siete, v ktorej jednotlivé hlasy vznikajú zo vzájomných vzťahov, dynamiky a emergencie významu. Jej cieľom nie je vedecká ilustrácia biologických procesov, ale poetické sprítomnenie sveta, ktorý je pre ľudské oko väčšinou neviditeľný. Dôležitým impulzom pre vznik inscenácie bola kniha „Propletený život“ od Merlina Sheldrakea, ktorá ukazuje, že huby nie sú iba doplnkom prírody, ale jedným zo základných architektov života na Zemi.