V hlavnej úlohe - SAXOFÓN
Tlačová správa
Je saxofón nástrojom jazzovým alebo klasickým? Kto a kedy ho vyrobil? Málokto sa zamyslí nad tým, odkiaľ pochádza jeho názov, ale všetci sa asi zhodneme na tom, že je to jeden z najsexi hudobných nástrojov. A to je jeho šťastím a zároveň aj prekliatím... .
Saxofón vymyslel na začiatku 40. rokov 19. storočia Adolphe Sax a patentovať si ho dal v roku 1846. Niekoho môže prekvapiť, že už na počiatku zostrojil celú „rodinu“ saxofónov od sopraninového po basový. Dôvodom pre tento „výmysel“ mladého Belgičana bolo, že chcel (zjednodušene povedané) skonštruovať nástroj, ktorý by mal flexibilitu ľudského hlasu a svojou farbou zvuku tvoril akýsi pomyselný most medzi dychovými a sláčikovými nástrojmi v symfonických orchestroch alebo vojenských a pochodových kapelách. O jazze v tom čase nikto nechyroval, ten sa zrodil na brehoch rieky Mississippi až o dobrých 60 rokov neskôr.
Skladateľov vynález saxofónu uchvátil hneď od začiatku. Hector Berlioz napísal v roku 1842 článok do časopisu Journal des Débats: „Neviem o žiadnom v súčasnosti používanom nástroji, ktorý by sa s ním dal porovnať. Jeho zvuk je plný, jemný, žiarivý, má obrovskú silu a dá sa zjemniť” a už v roku 1844 ho ako prvý na svete použil v inštrumentácii skladby Chant sacré. Očaril aj ďalších velikánov impresionizmu a nastupujúcej vlny symfonického jazzu, ktorí ho zaradili do orchestra – Ravel (Bolero), Musorgskij (Obrázky z výstavy), Gershwin (Rapsódia v modrom, Američan v Paríži a i.), Debusy, Rachmaninov, Bizet, Berg, Šostakovič, Prokofiev, Ibert, Britten, Penderecki, Milhaud a mnohí ďalší. Skladatelia už vyše 180 rokov po celom svete objavujú neuveriteľné zvukové a perkusívne možnosti tohto nástroja vo vážnej aj súčasnej hudbe.
Do našich končín prišiel saxofón až v 20. rokoch minulého storočia práve s tanečnými a zábavnými kapelami po vzore amerických jazzbandov. Jeho klasickú minulosť (a aj netušenú prítomnosť) však do našich končín zavialo len minimálne. Ako sa stával saxofón stále populárnejším (a viac sexi) nástrojom jazzu a pop music, menili jeho výrobcovia stavbu nástroja aj jeho zvuk. To, čo dnes u nás z 99% poznáme ako zvuk saxofónu, je na hony vzdialené pôvodnému zámeru a vynálezu Adolpha Saxa.
Dobrou správou ale je, že aj na Slovensko za posledné roky začali prenikať snahy o návrat saxofónu medzi plnohodnotné nástroje klasickej hudby a to v jeho pôvodnej zvukovosti. Náš popredný klavirista, a dnes už aj etablovaný saxofonista Ladislav Fančovič je jedným z týchto iniciátorov: „Klasický saxofón som vyštudoval na Fontys Academy of Music and Performing Arts v Holandsku pod vedením jednej z najväčších saxofónových osobností Andreasa van Zoelena. Mal som možnosť spoznať neuveriteľne farebný a variabilný svet klasickej aj súčasnej tvorby pre saxofón, či už ako sólového nástroja, alebo aj v rôznych komorných zoskupeniach. Minulý rok som inicioval nahrávku komorných skladieb s použitím saxofónu v kombinácii s husľami, violončelom, trúbkou či fagotom v medzinárodnom obsadení a CD The Saxophone Connections vyšlo vo vydavateľstve Pavlík Records. Tento rok som, okrem pravidelných koncertov môjho saxofónového kvarteta Pressburg Saxophone Quartet, vymyslel program saxofónových recitálov Podoby saxofónu s klavírom a husľami a som veľmi rád, že ako klavirista sa do tohto projektu zapojil môj dobrý priateľ a kolega, skvelý klavirista Jakub Čižmarovič a nadaná mladá huslista Janka Macíková. Odohráme spolu sedem koncertov a prvé štyri už teraz v júni v Púchove, Prešove, Humennom a Šahách. Veľmi sa teším, že sa saxofón dostáva do povedomia aj našich prvých inštitúcií a na pôde Slovenskej filharmónie budeme v ďalšej sezóne premiérovať s trubkárom Jurajom Bartošom Koncert pre saxofón, trúbku a sláčikový orchester Jeana Rivieru“.
Projekt Podoby saxofónu spája saxofón s klavírom a husľami. K spolupráci si Ladislav Fančovič prizval nášho popredného klaviristu Jakuba Čižaroviča a na husliach bude koncert dopĺňať mladá talentovaná huslistka Janka Macíková. Atraktívny program predstaví saxofón ako nástroj klasickej hudby od obdobia neskorého romantizmu až po jeho využitie v súčasnej, aj slovenskej tvorbe:
- 5.6. PÚCHOV – Divadlo Púchov o 19:00 h.
- 6.6. PREŠOV – Súkromné konzervatórium Prešov o 18:00 h.
- 7.6. HUMENNÉ – Kaštieľ v Humennom o 18:30 h. / 60. ročník Humenskej hudobnej jari
- 8.6. ŠAHY - Menora Saag Centrum Artis o 18:00 h.
Program:
- Jean - Baptiste Singelée: Fantázia pre barytónový saxofón a klavír, op. 60
- Adolf Busch: Suita pre altový saxofón a husle
- Erwin Schulhoff: Hot sonáta pre altový saxofón a klavír
- Jevgenij Iršai: Ein Mensch verließ das Haus pre husle a barytónový saxofón
- Viliam Gräffinger: Danza pre barytónový saxofón a klavír
- Leon Stein: Trio Concertante pre husle, altový saxofón a klavír
Všetky koncerty podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, ktorý ocenil snahu šírenia komornej hudby tej najvyššej interpretačnej kvality po Slovensku.
Ladislav Fančovič je uznávaný slovenský klavírny virtuóz a saxofonista s medzinárodným renomé. Jeho klavírna koncertná dráha je dobre známa, no poslednú dekádu sa profiluje aj ako uznávaný saxofonista klasickej hudby a raného jazzu. V r. 2022 ukončil magisterské štúdium hry na saxofóne na Fontys Academy of Music and Performing Arts v Holandsku pod vedením jednej z najväčších saxofónových osobností klasickej hudby, skladateľa a dirigenta Andreasa van Zoelena. Fančovič sa zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského monografického CD venovaného saxofónovej tvorbe Nuclear Sax (2020), na ktorom okrem jeho saxofónového kvarteta Pressburg Saxophone Quartet účinkuje aj slovinský saxofonista Lev Pupis a samotný autor hudby Jevgenij Iršai. V r. 2020 vyšli vo vydavateľstve Naxos svetové premiéry skladieb Alexandra Rahbariho v podaní L. Fančoviča na saxofónoch - Symphonic Poem No. 9 ‘Nohe Khan’ pre sólový barytónsaxofón a orchester a Symphonic Poem No. 10 ‘Morshed’ pre C melody saxofón, harfu, marimbu, vibrafón, perkusie a spev (CD My Mother Persia vol. 3). V r. 2022 vyšiel vo vydavateľstve Pavlík Records album The Saxophone Connections, na ktorom predstavuje saxofón v rôznych podobách klasickej a súčasnej hudby v kombinácii s husľami, violončelom, fagotom, trúbkou či druhým saxofónom.
Jakub Čižmarovič vyrastal v Kolíne nad Rýnom v známej hudobníckej rodine. Študoval u Prof. Karl-Heinza Kämmerlinga v Hannoveri, na Vysokej škole v Kolíne nad Rýnom v majstrovskej triede Prof. Pavla Gililova a absolvoval postgraduálne štúdium na Univerzite “Mozarteum” v Salzburgu u významného francúzskeho pedagóga Prof. Jaquesa Rouviera. Je víťazom a laureátom mnohých zahraničných súťaží (Japonsko, Nemecko, Taliansko). Ako šestnásťročný debutoval v Kolínskej Filharmóniipod taktovkou Jamesa Conlona a ako sólista odvtedy účinkval s početnými orchestrami (WDR Rundfunkorchester, Staatskapelle Halle, Westdeutsche Sinfonia, Norddeutsche Philharmonie Rostock, Bergische Symphoniker, Sinfonieorchester Aachen, Neubranderburger Philharmonie, Neue Philharmonie Westfalen, Nordwestdeutsche Philharmonie, Slovenská Filharmónia, Košická Filharmónia, Slovak Sinfonietta, Symfonický Orchester Slovenského Rozhlasu (SOSR), Sinfonia Varsovia, Orchestre Philharmonique de Liege, Korean Symphony Orchestra, Hwan Orchestra (Korea), Korean Chamber Orchestera, Rotterdam Philharmonic Orchestra ako i svetoznámy Chicago Symphony Orchestra. Spolupracoval s viac než dvadsiatkou dirigentov a viackrát absolvoval koncertné turné v Ázii (Kórea, Čína). Uskutočnil viacero nahrávok pre nemecký rozhlas - WDR, live CD s dielom S. Prokofieva bolo vydané vo Francúzsku. Jeho album s dielami R. Schumanna a F. Liszta, realizovaný pre spoločnosť BMG - Arte Nova Classics, vyvolal pozornosť odbornej kritiky, ktorá ho zaradila medzi najväčšie talenty svojej generácie. Ako prínos k "Mozartovmu roku" nahral Jakub Čižmarovič v roku 2006 jeho tri klavírne koncerty. V súčasnosti pôsobí aj ako pedagóg na bratislavskom Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení.
Janka Macíková je absolventkou Konzervatória v Bratislave v triede Stanislava Muchu. V štúdiu hry na husliach pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede prof. Františka Novotného, kde je v súčasnosti študentkou doktorandského štúdia. Jej repertoár sa v súčasnosti sústredí najmä na diela slovenských a českých autorov. Pôsobí v niekoľkých komorných zoskupeniach (husle-saxofón, husľové duo, husle a klavír), v rámci ktorých sa venuje predovšetkým interpretácii diel na Slovensku málo hrávaných autorov.
