Výstava Sedimenty únavy predstavuje tvorbu Veroniky Verešovej, ktorá sa zaoberá regeneráciou tela prostredníctvom kúpeľnej terapie, miestom i architektúrou, kde tento typ liečby prebieha. Slovensko má bohatú tradíciu kúpeľníctva, no umelecký výskum Verešovej sa sústreďuje najmä na kúpele Sliač. V ich blízkosti totiž autorka trávila detstvo u starých rodičov.

Výstavný projekt skúma vzťahy vlhkých usadenín, ktoré môžu narúšať telo architektúry, no zároveň sú jeho prirodzenou súčasťou. Poukazuje na nachádzanie sa v citlivom napätí medzi liečením a rozpadom, medzi environmentálnym a spoločenským zranením, v ktorom sa človek pokúša nájsť nové formy empatie či obnovy. Prostredníctvom nich nachádza trvalý proces spolubytia a starostlivosti, kde sa únava obracia na silu, aby mohla byť schopná sa ďalej radikalizovať.