Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: Albumy vzdoru a nádeje

Miesto: Liptovská galéria P. M. Bohúňa

Trvanie výstavy: 25.3. - 7.6.2026

Otvorenie výstavy: 24.3.2026 o 16:30

Kurátor výstavy: Jiří Jůza

Diela zo zbierky: Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, Galerie výtvarného umění v Ostravě, súkromných zbierok 

Zastúpení autori a autorky: Karel Adamus (*1943; CZ), Jiří Anderle (*1936, CZ), Juraj Bartusz (1933-2025, SK), Václav Boštík (1913-2005, CZ), Albín Brunovský (1935-1997, SK), Olga Čechová (1925-2010, CZ), Rudolf Fila (1932-2015, CZ-SK), Stanislav Filko (1937-2015, SK), Daniel Fischer (*1950, SK), František Gross (1909-1985, CZ), Eduard Halberštát (1937-2026, CZ), Josef Hampl (1932-2019, CZ), Daniela Havlíčková (1946-1999, CZ), Dalibor Chatrný (1925-2012, CZ), Ivan Chatrný (1928-1983, CZ), Josef Istler (1919-2000, CZ), Jozef Jankovič (1937-2017, SK), Vladimír Janoušek (1922-1986, CZ), Věra Janoušková (1922-2010, CZ), Alois Junek (*1945, CZ), Čestmír Kafka (1922-1988, CZ), Jaroslav Kapec (1924-1998, CZ), Olga Karlíková (1923-2004, CZ), Michal Kern (1938-1994, SK), Gabriel Kladek (1941-2023, SK), Alojz Klimo (1922-2000, SK), Eva Kmentová (1928-1980, CZ), Jiří Hynek Kocman (*1947, CZ), Stanislav Kolíbal (*1925, CZ), Vladimír Kompánek (1927-2011, SK), Radoslav Kratina (1928-1999, CZ), Zdeněk Kučera (1935-2016, CZ), Alena Kučerová (*1935, CZ), Oldřich Kulhánek (1940 – 2013, CZ), Milan Laluha (1930-2013, SK), Aleš Lamr (*1943, CZ), Adéla Matasová (*1940, CZ), Juraj Meliš (1942-2016, SK), Igor Minárik (*1948), SK, Alex Mlynarčík (1934, SK), Jiří Moldřík (1945-2009, CZ), Marián Mudroch (1945-2019, SK), Josef Mžyk (*1944, CZ), Jiří Načeradský (1939-2014, CZ), Karel Nepraš (1932-2002, CZ), Rudolf Němec (1936-2015, CZ), Ladislav Novák (1925-1999, CZ), Vladimír Novák (1947-2024, CZ), Vratislav Karel Novák (1942-2014, CZ), Eduard Ovčáček (1933-2022, CZ), Milan Paštéka (1931-1998, SK), Jaroslava Pešicová (1935-2015, CZ), Naděžda Plíšková (1934-1999, CZ), Vladimír Preclík (1929-2008, CZ), Dana Puchnarová (1938-2025, CZ), Andrej Rudavský (1929-2016, SK), Jaroslav Rusek (1932-2016, CZ), Eva Sendlerová (*1939, CZ), Jaroslava Severová (*1942, CZ), Rudolf Sikora (*1946, SK), Zdeněk Sklenář (1910-1986, CZ), Jiří Sopko (*1942, CZ), Ester Šimerová-Martinčeková (1909-2005, SK), Adriena Šimotová (1926-2014, CZ), Jaromír Škarohlíd (1925-2012, CZ), Miroslav Šnajdr (*1938, CZ), Milena Šoltészová (*1939, CZ), Dezider Tóth (*1947, SK), Karel Trinkewitz (1931 – 2014, CZ), Miloš Urbásek (1932-1988, CZ-SK), Jiří Valoch (*1946, CZ), Jan Wojnar (1944-2014, CZ), Ján Zavarský (*1948, SK), Olbram Zoubek (1926-2017, CZ), Miroslava Zychová (*1945, CZ), Václav Zykmund (1914-1984, CZ), Jiří Žlebek (*1946, CZ)

 

Situácia v umeleckom živote v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola vo všeobecnosti frustrujúca. Neoficiálne umenie nemalo možnosť prezentovať sa na oficiálnych fórach a len ťažko si hľadalo cestu z ateliérov k verejnosti. Je mimoriadne a zároveň absurdné, že práve v Ostravskom regióne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa to v mnohých prípadoch darilo. V rokoch 1974–1975 sa Eduard Ovčáček začal intenzívnejšie stretávať s Ivom Janouškom a spoločne uvažovali o tom, ako by mohli pomôcť neoficiálnemu umeniu, ktoré bolo politickými činiteľmi odsúvané na okraj, a ktorému bola znemožnená akákoľvek interakcia. Vznikla myšlienka vydávať albumy, ktoré by predstavili tvorbu vybraných umelcov. Podľa slov Iva Janouška to malo aj praktické dôvody, a to vyhnúť sa „zákonu o zhromažďovaní“, z ktorého boli často obviňovaní.

Albumy 75, 76, 77 a Tvorba 1977 boli prvými vydavateľskými počinmi ľudí, ktorí stáli primárne mimo štruktúr umeleckého diania, konkrétne inžinierov Iva Janouška, Kamila Drabinu, Jana Štefana, neskôr Milana Webera a Jiřího Lukeša.

V roku 1975 vzniklo prvé Album 75, ktoré prostredníctvom fotografií konfrontovalo umelecké diela dvadsiatich dvoch autorov. Už toto album predstavovalo zásadný počin, keďže sa podarilo spojiť najvýznamnejšie osobnosti českého umenia v mimoriadnom generačnom svedectve. Všetky albumy deklarovali potrebu tvorivej slobody a možnosti prezentácie. Album založený na médiu fotografickej reprodukcie mal možnosť predstaviť aj sochársku tvorbu. Každý z autorov zaslal alebo odovzdal sto fotografií svojho diela organizátorom, ktorí ich zostavili do albumu, ktorý potom každý zo zúčastnených dostal. Úvodný text napísal významný historik umenia Jaromír Zemina.

V roku 1976 páni Janoušek, Drabina a Štefan v spolupráci s Eduardom Ovčáčkom vydali Album 76. Nový zborník bol vyhlásený ako album grafických listov s možnosťou (pre autorov, ktorí sa grafikou nezaoberali) účasti použitím techniky kresby. Janoušek oslovil asi sto autorov. Album bol opäť realizovaný formou vzájomnej výmeny listov, montážou do plátnom potiahnutých dosiek a titulný list s menami účastníkov vytvoril E. Ovčáček. Výsledkom bol súbor diel autorov, ktorí predstavovali určite to najzaujímavejšie v tej dobe a pre väčšinu z nich to bola takmer jediná možnosť prezentácie. Úplne zámerne album zahŕňalo aj slovenských umelcov. Spektrum výtvarných názorov je pestré. Od tradičných foriem až po veľmi progresívne, od tradičných grafických techník či tvorby ilustrátorov až po konceptuálne diela.

Celá kolekcia sa prirodzene delí na tri výrazné skupiny. Okrem autorov, pre ktorých boli grafické techniky v tvorbe dominantné a často sa uplatňovali aj v ilustrácii, bola najsilnejšou časťou tá, ktorá obsahovala diela súvisiace (zjednodušene povedané) s novou figuráciou a novou vecnosťou. Pozoruhodné a tvoriace tretiu skupinu je však silné a veľmi reprezentatívne zastúpenie slovenských konceptualistov, ktorým zdatne sekundujú tí z Třinca (Adamus, Wojnar), ale nielen oni.

Hoci bol program albumu vyhlásený ako grafický súbor, v konečnom dôsledku obsahoval nemalé množstvo prác autorov, ktorí túto techniku nevyužili a pripravili originálne autorské diela, väčšinou technikou kresby, koláže, maľby, slepotlače, ktorá svojou podstatou vytvára predsa len odlišné odtlačky, alebo do albumov vkladali, resp. organizátorom dodali, širšie spektrum autonómnych grafických diel (minimálne dve, Jankovič, Zykmund). Niektorí sa snažili o vernú multiplikáciu motívu v týchto rôznych technikách, napriek tomu sú zrejmé a logické drobné odchýlky (Bartusz, Kafka, Kmentová, Kolíbal, Zoubek). Jaroslav Kapec, napriek veľmi náročnému spôsobu maľby, kresby a použitia kovových fólií, takmer identickú kompozíciu a kresbu jemne varioval. Adamus, Filko, Kompánek, Lamr, Načeradský, Sopko, Trinkewitz alebo Wojnar, ktorí prispeli kresbami či zložitejšími kombinovanými technikami, majú podľa dostupných príkladov rôznorodé a autonómne diela, v ktorých môžeme hľadať vzájomné konotácie, tie sa však dajú ľahko vysvetliť krátkym časom vzniku, čo je v požadovanom množstve určite obdivuhodné.

Veľká umelecká rozmanitosť Albumu 76 svedčí o primárne demokratickom spôsobe výberu, ktorého najdôležitejším aspektom bola kvalita. Cieľom nebolo vytvoriť úplne reprezentatívny prierez, pretože tomu bránili technické a realizačné prekážky a nepochybne tu chýba celá rada ďalších autorov. Aj samotné spojenie šesťdesiatich piatich umelcov však bolo mimoriadnym výkonom. Je preto potrebné vyzdvihnúť veľký a zásadný podiel Kamila Drabinu, ktorý sa zaslúžil o profesionálnu úroveň výsledku a organizáciu, vrátane distribúcie. Vznik a život albumu bol samozrejme spojený s mnohými prenasledovaniami, ale jedinečnosť tejto kolekcie a čas všetko prekonali. Vplyv Albumu 76 bol skutočne veľký. Zjednotil jadro českej a slovenskej nezávislej umeleckej scény, neskôr dokonca prekročil hranice (Poľsko, Taliansko, Nemecko). Album 76 si kládol za cieľ a predpoklad umeleckú slobodu a tvorivú prezentáciu, dátumom vzniku predbehol Chartu 77 a dal podnet na ďalšie aktivity.

V roku 1977 vyšiel Album 77, ktorý obsahoval výlučne kresby. Výber autorov bol užší a o to prísnejší, vrátane požiadavky na formát A2. Výber predstavuje v rámci ostravských vydavateľských aktivít už etablovaných autorov, doplnených o osobnosti, ako bol napríklad Václav Boštík, pre ktorých bola kresba bližšia než grafika.

V tom istom roku vzniklo fotografické album Tvorba 1977, ktoré tento druh vydavateľskej činnosti symbolicky uzatvára v rovnakej forme, ako tomu bolo v roku 1975.

„Vydavateľská“ činnosť sa neskôr presunula do roviny výroby drobných komorných plastík, tzv. multiplikátov. Produkcia jedného titulu dosahovala až dvadsaťjeden kusov, aby bolo možné dosiahnuť čo najnižšiu predajnú cenu vo výške vtedajších sto korún. Často to znamenalo zabezpečenie materiálu, výroby, zabezpečenie odlievárne atď. V súčasnosti máme informácie o dvadsiatich multiplikátoch, z ktorých šestnásť je presvedčivo doložiteľných. Rozmanitosť materiálov bola rôzna, rovnako ako množstvo prístupov, autori boli skôr tradiční, objavujúci sa aj v minulých projektoch, ale vzhľadom na problematiku aj úplne noví.

Albumy, ktoré vznikali v období neslobody, predstavujú mimoriadny a významný dokument kultúrnych dejín Československa, ktorý má svoje korene a východiská v Ostravskom regióne. Stále poskytujú množstvo podnetov na zamyslenie a prípadné pátranie po historických súvislostiach. Sú predovšetkým obdivuhodným príbehom ľudí, Iva Janouška, Kamila Drabinu, Jana Štefana a Eduarda Ovčáčka, poháňaných túžbou sprostredkovať umenie, ktoré im bolo odopierané, za cenu, ktorá mohla byť až príliš vysoká. Nech sa na to nezabudne.