Nová performance dvojice Katarína Poliačiková a Eva Priečková skúma cez pohyb a slovo tému straty (blízkej osoby), smútku (rôznej povahy) a procesu trúchlenia.

Dôležitou rovinou predstavenia je možnosť zdieľania ťažoby a tiaže v emočnom a fyzickom priestore priateľstva. Autorky vychádzajú z vlastnej skúsenosti so snahou transformovať ju do performance, ktorá vrství osobné príbehy a otvára priestor pre diváctvo. Koncepčne autorky nadväzujú na predstavenie Tekuté smútky, ktoré realizovali v rámci festivalu n:ear v Banskej Štiavnici v roku 2024.

Performance sa autorky rozhodli zdieľať v deň zimného slnovratu, kedy temnota dní na severnej hemisfére vrcholí, aby sa vzápätí dni začali postupne, pomaly predlžovať.

Sadness is a detox and shift, the emotions moving in and out and through. Grief is the longer change, the process by which a body becomes different. – Susan Raffo