V januári tohto roka vyniesol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozsudok vo veci Fedotova a ďalší proti Rusku. Prípad sa týkal odmietnutia ruských orgánov poskytnúť právne uznanie a ochranu párom rovnakého pohlavia. ESĽP v kauze rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súd rozhodol, že zmluvné štáty, medzi ktoré patrí aj SR, majú povinnosť zabezpečiť právne uznanie a ochranu pre páry rovnakého pohlavia vytvorením špecifického právneho rámca.

Iba dva dni po rozsudku ESĽP bol slovenskej verejnosti predstavený návrh novej právnej úpravy Ministerstva spravodlivosti SR. Právna úprava má byť reakciou na požiadavky LGBTI+ ľudí po vražednom útoku v Teplárni. Návrh však namiesto legislatívneho uznania možnosti obojstranného zväzku dvoch ľudí rovnakého pohlavia, zakotvuje inštitút tzv. dôverníka, ako akéhosi jednostranného aktu kohokoľvek vo vzťahu ku komukoľvek. Neponúka žiadnu možnosť vyjadrenia vzájomného vzťahu dôvery či lásky dvoch osôb a neobsahuje ani náznak uznania párov rovnakého pohlavia, nehovoriac o tom, že právna úprava vôbec nereflektuje na množstvo nenaplnených práv, vrátane možnosti dedenia.

Prečo je rozsudok ESĽP vo veci Fedotova a ďalší vs. Rusko prelomový? Prečo návrh ministerstva spravodlivosti nespĺňa požiadavky rozhodnutia ESĽP? Akými právnymi prostriedkami možno vymáhať, aby SR plnila svoje záväzky vyplývajúce jej z členstva v Rade Európy? Ako vnímajú návrh právnej úpravy ministra Karasa iniciatívy zastupujúce LGBTI+ ľudí? Akým spôsobom by mala občianska spoločnosť na Slovensku vynucovať naplnenie ľudských práv pre všetkých, ktorým sú upierané?

Diskutujú: Lucia Plaváková, právnička, Michal Lipták, právnik a filozof, Martin Macko, Iniciatíva Inakosť
Dramaturg a moderátor debaty: Bohdan Smieška

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.