Otvorenie výstavy: 11. 9. 2018 / 18:00 / Hlavná 27
Trvanie výstavy: 11. 9. – 14. 10. 2018

Pop up výstava Jána Vasilka pod názvom Abstract paintings vol. 1 nadväzuje na výber jeho posledných prác. Formát krátkodobých výstav a prezentácií vo VSG poskytuje platformu umelcom, ktorí získali štipendium z Fondu na podporu umenia

Ján Vasilko svoje výtvarné štúdiá ukončil v Košiciach (2005) a odvtedy sa jeho tvorba dlhodobo drží vyhraneného výtvarného programu, vychádzajúceho z „romantického“ nadšenia pre výrobné a úžitkové stroje, rôzne mechanizmy, výrobné haly a roboty. „Stroje“ v mojich obrazoch plnia funkciu hrdinov príbehov, nositeľov ideologických či filozofických odkazov a symbolov. Dôležitým momentom je absurdita vo „Frankensteinovskej“ výmene rolí človeka a jeho výtvoru – neživého mechanického predmetu.” V rámci tohto „transformačného“ procesu sa autor neustále voľne pohráva s klasickou ikonografiou, pričom využíva jej formálne i obsahové dogmy. Pracuje v sfére postgeometrickej maľby, cez splývavý hladký rukopis a jazyk geometrie využíva obrazový fond pop-artovej estetiky, ktorými paroduje reklamný dizajn. Redukuje formy čistých plôch a elementárnych tvarov na rozhraní abstrakcie a figuratívnosti. Formálne a technologicky vyvážené kompozície sú v skutočnosti priestorom dramatických dejov, zložitých zápletiek bez vnútornej logiky, nečakaných a nezmyselných spojení. Farebnosť malieb je väčšinou v škále zemitých tónov až po šedé odtiene, ktoré sprostredkúvajú autorskú ikonografiu (bager, kombajn, hokejka, rám obrazu a pod.). V jeho témach sa mieša vtipné a posmešné s dôstojným a vážnym, umenie moderny so súčasným, romantické a melancholické s vizuálne racionálnym konceptom tvorby. Taktiež sa v autorovej forme odzrkadľujú aj dadaistické východiská (roky 2005-06), ale historicky je nepochybne užšie prepojený aj s ruskými avantgardami – predovšetkým konštruktivizmom a suprematizmom a duchovne príbuzný s Kazimírom Malevičom, El Lissitzkym a Vladimírom Tatlinom.

Maľby, ktoré budú prezentované vo Východoslovenskej galérii, predstavujú uzavretú sériu, ktorú autor vytvoril za posledný rok a nesú názov Untitled. Sú abstraktné, ich abstrakcia však nevychádza z ničoho konkrétneho. Výjavy, štruktúry či kompozícia sú absolútne očistené od reality. Dôležitým aspektom takéhoto prístupu je prehodenie jeho doterajších tvorivých postupov. Zatiaľ čo doteraz jeho systém tvorby fungoval na základe vybranej témy, ktorá charakterizovala celú sériu a ktorej predchádzal výskum a predstava o tom ako jednotlivé obrazy budú vyzerať, v najnovšej sérii sa autor k výslednej podobe musí domaľovať. Dôležitý je tvorivý proces, otvorenosť voči novým impulzom, ale aj náhodám. V takomto prístupe musí byť vytvorený priestor pre improvizáciu a vizuálnu obrazotvornosť. Systém je taký, že každý dokončený obraz ukazuje cestu. Človek musí vykonať rozhodnutia, kde, kedy a ako a ktorým smerom vyberie. Sám autor to prirovnáva k výletu. “Existujú dva typy ľudí, dva prístupy ako sa na výlete správame. Prvá možnosť je taká, že si všetko dopodrobna naštudujeme a naplánujeme. Vieme kam ideme, ako to bude vyzerať, čo koľko stojí, kde budeme bývať atď. Druhá možnosť je taká, že sa z ničoho nič zbalíme a vydáme sa na cestu. Nevieme kam, na ako dlho. Najbližší stop o tom rozhodne. Po ceste objavujeme nepreskúmanú krajinu. Vznikajú živé a nepripravené situácie s dopredu neurčeným scénarom, kde sa otvárajú možnosti dobrodružstva a nečakaných zážitkov. Takto nejako by som opísal aj spôsob mojej súčasnej tvorby. Momentálne som na výlete bez mapy a plánu cesty. Vždy keď ma hocičo zaujme, zastavím sa a nechám sa daným miestom fascinovať. V momente, keď sa rozhodnem ísť ďalej, tak odchádzam niekam inam. Istým spôsobom sú moje súčasné maľby akýmysi denníkovými zápiskami. Netýkajú sa však zážitkov z normálneho bežného života. Sú skôr stopami procesov, dejov, ale aj náhod, so svojími vlastnými zákonitosťami, väzbami a logikou.”