Performatívna inštalácia skúma fenomén verejnej intimity a jej sugestivitu ako základný atribút „spoločenskej hry“, v ktorej nie sú všetci hráči stotožnení so svojimi rolami. Záujem, ktorý sa spočiatku javí ako nevinný, sa mení na tlak, ktorý nemožno opätovať bez straty seba. Telo sa stáva pozorovaným objektom i nositeľom tichého nesúhlasu. Mlčanie nie je pasivitou, ale odmietnutím pravidiel hry, v ktorej pohľad druhého určuje hodnotu a zmysel. Odpoveďou je iba mŕtva, biela škrupina v strede miestnosti.

Koncept, performance: Ema Šimová

Konzultant: Slavomír Capek 

Spolupráca: Róbert Tomič