Koncerty A cyklu │ 19.10.2023 │ Dom umenia │ 19:00

Koncert je súčasťou Dní českej kultúry 2023

Štátna filharmónia Košice
Robert JINDRA, dirigent
PAVEL BOŘKOVEC QUARTET
Ondřej HÁS, 1. husle
Marek BLAHA, 2. husle
Matěj KROUPA, viola
Štěpán DRTINA, violončelo

Program:

Ján Cikker: Symfonietta op. 16. č. 1 (13‘)
Bohuslav Martinů: Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester, H 207 (18‘)
Johannes Brahms: Symfónia č. 4 e mol, op. 98 (40‘)

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky.

Vstupné: 14/12/10 zľavnené: 11/9/7 Lóža: 18 / KÚPIŤ LÍSTKY 

Predlohou Cikkerovho diela Symfonietta je jeho skladba pre klavír z raného tvorivého obdobia, Sonatína op. 12 č. 1 z roku 1933. Je plná nadšenia, životného elánu, optimizmu, radosti a prináša prvky ľudovej hudby a melodiky. Úseky s prvkami melanchólie sa striedajú so živým a tanečným rytmom slovenského folklóru, v ktorom Cikker často nachádzal inšpiráciu. V diele využil osobité modálne postupy a archaicky znejúce stupnice, pričom dôraz kládol na hladké prechody medzi homofóniou a polyfóniou.

Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester od Bohuslava Martinů je inšpirovaný polyfonickou hudbou obdobia baroka a je pevne ukotvený v tradičnej forme concerta grossa. V priebehu celej skladby sa Martinů snaží o to, aby sláčikové kvarteto stálo v popredí a aby jeho osobité hlasy zazneli nad orchestrálnym zvukom. Odvážny úvod prináša dialógy medzi komplikovanými témami kvarteta a výraznými textúrami orchestra. Vo všetkých častiach skomponoval Martinů rozsiahle polyfonické línie aj v rámci orchestrálneho partu, aby docielil rovnováhu s polyfonickými hlasmi v kvartete.

Brahmsova Symfónia č. 4 e mol je mohutné dielo, plné smútku a melanchólie, ktorá sa vinie celou Brahmsovou tvorbou a tu našla svoje najúplnejšie vyjadrenie. Novou črtou v skladateľovej tvorbe sú tu archaizujúce prvky. Kým prvá časť spája dva základné náladové momenty diela – elegický a baladicko-romantický, nezvyčajným dojmom koncentrovanosti a majestátnosti pôsobí druhá časť Andante moderato. Tretia časť má svojím pochmúrnym, typicky brahmsovským humorom blízko k Beethovenovým scherzám. Finále prináša starú variačnú formu chaconny, formou sa blížiacu sonátovému allegru postupne kulminujúcemu v mohutnej zvukovej konštrukcii.

Prečítajte si aj tlačovú správu ku koncertu.