Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: Medaily a plakety, výber zo zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Miesto: Liptovská galéria P. M. Bohúňa

Trvanie výstavy: 15.4. - 22.8.2026

Otvorenie výstavy: 14.4.2026 o 16:30

Kurátorka výstavy: Veronika Repová

Zastúpení autori a autorky: Ľudmila Cvengrošová, Alina Ferdinandy, Alfonz Groma, Ján Hoffstädter, Ján Kulich, Ester Martinčeková Šimerová, Andrej Peter, Marián Polonský, William Schiffer, Alexander Vika

Spolupráca:  Múzeum Janka Kráľa

 

 

Zbierka umeleckých diel v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši sa začala budovať už od založenia galérie v roku 1955. Zbierka je rozdelená do niekoľkých výtvarných kategórií. Do časti venovanej plastike patria trojrozmerné sochárske diela, inštalácie, reliéfy a objekty. Zaraďujú sa sem aj medaily a plakety, ktoré boli do zbierky nadobudnuté prevažne kúpou na prelome sedemdesiatych a  osemdesiatych rokov. Pochopiteľne, vďaka tomu, že sa na pôde galérie odohralo niekoľko medailérskych výstav, naskytla sa príležitosť na akvizície medailí od mnohých vystavujúcich sochárov (v roku 1971 to bola prevzatá výstava 50 rokov Československej medaily, o dva roky nato bolo verejnosti predstavené súborné dielo Alfonza Gromu a v dejinách inštitúcie zarezonovala aj nezabudnuteľná výstava Otokara Španiela a jeho školy z roku 1981).

Cieľom prítomnej výstavy je vyzdvihnúť, pozorovať, študovať tieto drobné umelecké práce, ktoré sú v posledných rokoch skôr ojedinele vypožičiavané zo zbierky na výstavy a dlhšiu dobu neboli prezentované ani v tunajšej galérii. Výstava je členená podľa spôsobu inštalácie na dve časti s dôrazom na medailu ako zbierkový predmet, no zároveň autonómne umelecké dielo rôznych foriem: Zbierka a Numizmatický kabinet – oddelenie medailí a plakiet.

Medaily sú definované ako reliéfne diela malých rozmerov rôznych podôb, od tvaru mince, cez viacuholníkové či nepravidelného tvaru, podľa fantázie autora či autorky. Voľnejšie diela rôznych tvarov sú plakety. Medaila vzniká buď razením, liatím, frézovaním, gravírovaním alebo za pomoci 3D tlače. Najčastejším materiálom používaným na jej výrobu je kov (tombak, meď, bronz, striebro, zlato), ale nájdeme aj iné materiály, ako keramiku, sklo, drevo a plast. Za medailu sa považuje dielo s priemerom nad 27 mm (pod je žetón, medailet) a podľa Medzinárodnej federácie umeleckej medaily/The International Art Medal Federation (FIDEM) s maximálnymi rozmermi do 150 mm. Ak má väčšie rozmery, je už považovaná za sochu, resp. komornú plastiku. Medaily majú averz (líce), reverz (rub) a hranu, ktorá sa často využíva na značenie edície, vydavateľa, názov mincovne a podobne. Na rozdiel od mincí, medaily sú bez nominálnej hodnoty. Patria medzi obľúbené artikle zberateľov.

Medailérstvo má bohatú tradíciu. Prvé podoby siahajú do obdobia starovekého Ríma. Zo 4. a 5. storočia poznáme rímske razby, tzv. kontorniáty, pomenované podľa zvýšeného prstencového okraja, ktorý rámuje razbu. Spravidla majú na líci hlavu cisára, ktorý sa zaslúžil o cirkusové hry (Nero, Traján atď.), alebo gréckeho či rímskeho učenca (Pytagoras, Euripides), niekedy herecké masky či portréty víťazov. Za ďalších predchodcov možno pokladať i gemy, intaglie a kamey, ktoré vychádzali zo starého mincového umenia. Prvé medailové razby u nás sa razili v kremnickej mincovni. Išlo o tzv. kremnické poltoliare/guldinery rozmanitej hmotnosti, ktoré neslúžili ako platidlo. Medaily sa vyhotovovali väčšinou z drahých kovov ako vzácny spomienkový predmet na významné osobnosti, panovníkov, korunovácie, historické udalosti (morové toliare, korunovačné slávnosti, svätojurské medaily) a tiež s baníckymi či biblickými výjavmi. Intenzívne sa začali objavovať už v 14. storočí počas renesancie. Neskôr nastal rozmach medailérstva na začiatku 20. storočia. Českí sochári boli podnietení francúzskym prostredím a tak sa k vrcholnej súdobej medailérskej tvorbe zaradili aj Stanislav Sucharda (1866 – 1916), Bohumil Kafka (1878 – 1942) a Otakar Španiel (1881 – 1955), ktorý viedol medailérsku školu v rokoch 1919 – 1955 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Jeho princípy sa dostali aj do slovenského moderného medailérstva vďaka jeho študentom (Groma, Kulich, Andrej). Na Slovensku študovali medailéri a medailérky na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení pri prof. Fraňovi Štefunkovi (Ferdinandy), prof. Rudolfovi Pribišovi (Cvengrošová, Hoffstädter, Polonský, Vika). Celé štúdium absolvoval v Paríži na Ècole de Beaux Artes William Schiffer. K obratu došlo až v prvej polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, keď sa vedľa razenej medaily, ktorá mala úplnú prevahu v českom aj slovenskom umení, začala používať medaila liata.

Medzi vystavenými dielami nájdeme malé štukové dielo, tzv. kameu od Ester Martinčekovej Šimerovej (1909 – 2005) pomenovanú Kamey Et. Celles (S. J. Perse). Maliarka slovenskej výtvarnej moderny vytvárala tieto variabilné diela na počesť svojho obľúbeného básnika Saint-John Persa, kde neraz vpisovala i úryvky z jeho básní. Medzi diela s poetickým nádychom patria plakety keramikára a sochára Mariána Polonského (1943). Jeho tvorba je inšpirovaná zoomorfnými prvkami, kam patria motívy vtákov Vtáčkár, Vták v lete, Sovy. Línie sú prevedené citlivým drobným rytím do podkladu. Medzi žiakov Otakara Španiela patril aj Ján Kulich (1930 – 2015), ktorého tvorba bola poplatná socialistickému realizmu. Na výstave predstavujeme jeho dielo venované slovenským spisovateľom v podobe jednostranných epoxidových plakiet Samo Chalupka, Ján Hollý, Terézia Vansová atď. Pôvodne išlo o obojstranné diela, kde sme na jednej strane mohli vidieť portrét spisovateľa a na druhej motív z jeho literárnej práce. Ďalší Španielov žiak a zároveň rodák z liptovskej obce Trstené, je Alfonz Groma (1924 – 1993), ktorý sa vrátil po pražských štúdiách do svojho rodiska, kde tvoril a pôsobil do konca života. Pre Liptovskú galériu P. M. Bohúňa vytvoril pamätnú medailu k 10. výročiu založenia galérie. Na averze medaily vidíme paletu s datovaním 1955 – 1965 a vavrínovú vetvičku. Precízna práca Španielovho tretieho žiaka a zároveň dlhoročného pracovníka kremnickej mincovne Andreja Petera (1912 – 2003) je pozorovateľná v dielach 650 rokov Kremnickej mincovne, SAV – Ľudovít Štúr. Sochár Alexander Vika (1933 – 2025) často používa vo svojej sochárskej tvorbe námet zoskupenia štylizovaných ľudských postáv, vrství ich do rôznych kompozícií, stavia ich do radov, nad seba alebo vedľa seba. Na výstave je možné vidieť diela s podobnými námetmi Sviatok, Slnko vychodí. Historické témy rezonujú v tvorbe sochárky Ľudmily Cvengrošovej (1937), ktorá je autorkou Biatecu, 1988, osadeného pred Národnou bankou Slovenska v Bratislave. V diele Liptovská idyla zobrazuje bežný námet z vidieckeho prostredia – ženu s kravou. Jedna z našich prvých sochárok Alina Ferdinandy (1926 – 1974) sa postupom času pre svoju telesnú indisponovanosť venovala skôr komornej tvorbe šperkov, medailí a reliéfov. Na výstave predstavujeme jeden z jej reliéfov Božská komédia III. vzhľadom na to, že v galerijnej zbierke absentujú od nej komornejšie formáty medailí. Medailér Wiliam Schiffer (1920 – 2007) vytváral medaily venované slávnym osobnostiam, napríklad Ján Koniarek, ale aj iným námetom, ako je Poézia. Veľkú časť života prežil v Paríži, kde pracoval pre parížsku mincovňu, no napokon sa vrátil domov do Trnavy. Ján Hoffstädter (1954) je zastúpený plaketou Tenis, na ktorej môžeme pozorovať štylizáciu tenistu, ktorý energicky udiera raketou do loptičky – červeného bodu v diaľke. To, čo vidíme, je vlastne dômyselne podaná polfigúra – avšak od pol pása sa pozeráme na nohy neznámej, zrejme mužskej figúry.