V druhom septembrovom týždni Vás pozývame na dve prednášky zo série Nové rozhrania 03 - v utorok 10.9. o 18:00 sa uskutoční prednáška Zuzany Husárovej a vo štvrtok 12.9. prednáška Damasa Grusku.

„Vrie vo mne krv a ide ma rozdrapiť, keď počujem všetku tú strojovú hudbu“ (z poviedky E.T.A. Hoffmanna Automaty, 1814). „EMI ma desilo. Bol som vydesený. Nenávidel som to a cítil som sa tým extrémne ohrozený“ (americký počítačový vedec Douglas Hofstadter, keď počul syntetickú hudbu v polovici 90. rokov). Od nemeckého romantizmu po súčasné syntetické diela, v ktorých sa prejavuje vernakularizačný potenciál kultúry neurónových sietí - prednáška tematizuje naratívne i vedecké mýty spojené s humanoidnou strojovosťou i s "umelou inteligenciou". Nazeranie otca rodiny na nešpecifikovateľného automatického Odradka z Kafkovej poviedky Starost hlavy rodiny, ktorý si žije ako mechanická bytosť i bývalá súčiastka komplexnejšej formy („Nikomu asi zjevně neškodí; avšak pomyšlení, že mě snad i přežije, je pro mne téměř bolestné"), v istej miere podsúva koncept Güntera Andersa „Promethean shame“. Tento Andersov koncept, založený na techno-romantickej pozícii, je síce v ostrom kontraste s umeleckými predstavami, ktoré stavajú neľudské bytosti do podradnej pozície voči ľudstvu, ale zase vychyluje ručičky váh opačným smerom - vyobrazuje ľudstvo ako neschopné vyrovnať se strojom, téza, ktorá vyplašila zástupcov a zástupkyne viacerých profesií od nástupu ChatuGPT.
„Na světě jsou stroje, které myslí, učí se a tvoří", publikovali Simon a Newell v roku 1958 v článku, v ktorom predpovedali obrovský posun vo výpočtovej technike behom 70. rokov. Sklamanie z nedosiahnutia určených cieľov popísal Jerry Fodor slovami, že „vstúpili do trojrozmernej šachovej hry v domnení, že sú to piškvorky.“ V súčasnej vlne AI jari sme tiež svedkami rôznych mytologizujúcich prejavov kompetencií "umelej inteligencie", ktoré sa však vo veľkej miere prejavujú ako súbor jazykových hier (skôr než splnených cieľov), ktoré definujú kultúru neurónových sietí. Ich príklady si ukážeme na vybraných syntetických umeleckých počinoch.

Zuzana Husárová je autorka a teoretička elektronickej literatúry a digitálnych médií, tvorí aj experimentálnu a zvukovú poéziu a poetické performancie, akademicky pôsobí na Digitálnych umeniach VŠVU, externe aj na FF MU v Brne a je zodpovednou redaktorkou rodového časopisu Glosolália. Vydala poetické knihy liminal, lucent, amoeba, Hyper, spolueditovala teoretické publikácie.

Nové rozhrania 03 sú cyklom piatich prednášok vedených odborníkmi a odborníčkami z rôznych oblastí súčasného umeleckého diskurzu či špecialistov/tiek na témy, ktoré rezonujú u umelcov a umelkýň pracujúcich v postmediálnom prostredí. Cyklus v dramaturgii vedúcej Galérie Medium Miroslavy Urbanovej sa sústredí predovšetkým na témy dotýkajúce sa našich podmienok poznávania v rozhraniach neustále sa aktualizujúcich technológií a v protiklade s túžbou po autentickom, viscerálnom prežívaní unikajúceho tu a teraz. Tieto témy sa objavujú v umení s čoraz väčšou naliehavosťou, jednak v pretlaku performatívnych diel či diel tematizujúcich tieto nové rozhrania.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.