Nenechajte si ujsť nevšedný vianočný koncert, ktorý sa ponesie v znamení rytmov temperamentného a vášnivého tango nuevo. V bratislavskej koncertnej sieni Klarisky zaznie 18. 12. 2025 o 19.30 h v podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy pod vedením dirigenta Lukáša Kunsta dielo súčasného argentínskeho skladateľa Martína Palmeriho Oratorio de Navidad (Vianočné oratórium) pre miešaný zbor, sóla a komorný ansámbel. Prísľubom mimoriadneho zážitku bude i vynikajúce sólistické obsadenie – Mária Štúrová (soprán), Anastasiia Halma (mezzosoprán), Ľudovít Ludha (tenor) a Martin Mikuš (barytón).

Martín Palmeri (1965) je súčasný argentínsky skladateľ, klavirista a dirigent pochádzajúci z Buenos Aires. Okrem kompozície vyštudoval spev, hru na klavíri a taktiež zborové dirigovanie, preto niet divu, že spevácke zbory si v kontexte jeho tvorby nachádzajú pomerne bohaté uplatnenie. Palmeri napísal množstvo zborových a inštrumentálnych diel a opier, niekoľko jeho skladieb bolo nahratých na CD vydaných v Taliansku, Lotyšsku, Argentíne, USA atď. Z rozsiahlejších vokálno-inštrumentálnych kompozícií môžeme spomenúť La Creación pre tango orchester, zbor a mezzosopranistku a obzvlášť mimoriadny doslova priam celosvetový úspech zaznamenala Palmeriho Misa a Buenos Aires v štýle tango nuevo, zvaná aj Misatango. Popularitu si získala tiež na Slovensku, kde ju v uplynulom roku poslucháči mali možnosť počuť v podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy pod vedením Lukáša Kunsta už na troch koncertoch. Tango nuevo ako inšpiračný zdroj poslúžil Martínovi Palmerimu aj pri tvorbe Oratorio de Navidad, ktoré bolo prvýkrát uvedené v roku 2003. Tango vzniklo v prístavných štvrtiach Buenos Aires a predstavovalo umelecký prejav prisťahovalcov zo všetkých národov – pôvodná hudba ľudí predávaných v 17. a 18. storočí z juhozápadnej Afriky do Južnej Ameriky za otrokov sa postupom času začala vzájomne prelínať prvkami hudby a tanca ďalších prisťahovalcov z Európy, najmä Talianska, Španielska a Portugalska, ako aj pôvodných domorodých obyvateľov, a to predovšetkým zo sociálne slabších štvrtí Buenos Aires a Montevidea. Vznikla tak hudba tých na okraji spoločnosti – hudba túžobná, bolestivá, vášnivá. Podoba tanga, akú poznáme dnes, sa sformovala okolo roku 1880 v tanečných sálach a zrejme aj v nevestincoch v Buenos Aires, pričom nadobudla neslávnu povesť spoločensky znepokojujúceho sugestívneho prejavu nižších vrstiev. Začiatkom 20. storočia sa však tango stalo spoločensky prijateľným, presunulo sa cez Atlantický oceán a do vypuknutia prvej svetovej vojny vyvolalo ošiaľ v európskych kruhoch vyššej triedy. Prvá hudba od známych skladateľov inšpirovaná tangom sa objavila okolo roku 1910. Počnúc 50. rokmi začali skladatelia a tanečníci tanga experimentovať s novými štýlmi, harmonickými postupmi a inštrumentáciou. Najvýznamnejším spomedzi nich bol Astor Piazzolla, ktorý ho pretvoril do revolučnej podoby tango nuevo a pozdvihol ho z klasickej tanečnej hudby na repertoár koncertných pódií. Uplatňovaním súčasných kompozičných foriem prispel k vzniku nového, jedinečného, komplexného hudobného artificiálneho žánru, ktorým inšpiroval množstvo ďalších skladateľov vrátane Martína Palmeriho. Vycizelované rytmy, lyrický náboj, sugestívne zbory i sólové čísla charakterizujú Palmeriho hudobný príbeh o narodení Ježiša, ktorého život v prenesenom význame akoby korešpondoval s pôvodom samotného tanga.

*****
Spevácky zbor mesta Bratislavy vznikol v roku 1971 pri Mestskom kultúrnom stredisku v Bratislave s názvom Bratislavský komorný zbor. Pod terajším názvom funguje od roku 1979. Založil ho a do roku 1976 viedol dirigent Anton Kállay, neskôr Valentin Iljin. V rokoch 1977 – 2021 zbor nepretržite viedol prof. Ladislav Holásek, pod ktorého vedením sa vyprofiloval na popredné vokálne teleso uznávané doma i v zahraničí. Zbor umelecky spolupracoval s poprednými domácimi a zahraničnými hudobnými telesami a interpretmi. Dosiahol tiež vynikajúce úspechy na rozličných medzinárodných hudobných festivaloch speváckych zborov (Arezzo, Gorizia, Llangolen, Middlesbrough, Spittal, Miedzyzdroje, Karditsa, Pollheim). Za roky svojej existencie si zbor vybudoval rozsiahly repertoár obsahujúci vokálno-inštrumentálne, operné i a cappella diela všetkých štýlových období vrátane premiér skladieb súčasných slovenských autorov. Realizoval početné nahrávky pre rozhlas a televíziu a vydal
viacero hudobných nosičov. Od roku 2024 zbor píše novú kapitolu svojho pôsobenia zaradením k OZ Spevácke zbory Bratislavy s dirigentom Lukášom Kunstom. Pod jeho vedením zbor nedávno získal Mimoriadnu cenu za výborný výkon na medzinárodnom zborovom festivale Svátky písní Olomouc 2025 a zlatého diplomu na Bratislava Choir and Orchestra Festival 2025 a neustále pracuje na rozširovaní repertoáru.

Lukáš Kunst sa venoval najskôr spevu v detskom zbore Kantiléna pri Filharmónii Brno, kde účinkoval napr. ako detský sólista v pražskom Rudolfine a Národnom divadle Brno. Následne študoval operný spev u MgA. Ireny Vašíčkovej-Pollini a organ u MgA. Zdeňka Špatku. V štúdiu operného spevu ďalej pokračoval na Cirkevnom konzervatóriu a na Konzervatóriu v Bratislave v triede Mgr. art. Márie Repkovej. Dirigovanie zboru študoval súkromne u Jevgenija Galatenka, Jakuba Kleckera a Blanky Juhaňákovej. Dirigovanie orchestra ďalej študoval na konzervatóriu v Prahe u Jana Pellanta a aktuálne je študentom orchestrálneho dirigovania pod vedením medzinárodne uznávaného dirigenta Rastislava Štúra. Od roku 2011 bol druhým zbormajstrom Kantilény pri Filharmónii Brno a umeleckým vedúcim Kantilény – komorný zbor. Následne dirigoval na Novej scéne v Bratislave muzikál Mozart a podieľal sa na hudobnom naštudovaní a dirigovaní koncertov zboru Cirkevného konzervatória v
Bratislave. Bol spoluzakladateľom Komornej opery Bratislava, pôsobil aj ako jej hudobný riaditeľ a dirigent. Pôsobil ako zbormajster v rámci medzinárodného projektu detského hudobného vzdelávania SUPERAR. V súčasnosti vedie Detské operné zborové štúdio Opery SND a je dirigentom Operného štúdia v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave, v rámci ktorého pripravuje naštudovanie pôvodnej slovenskej opery Milana Dubovského Traja kohúti. Je zakladateľom, umeleckým vedúcim a zbormajstrom ženského zboru Les Sirènes, detských zborov Sirénčatá a Sirénčiatka a pod jeho umeleckým vedením pôsobí aj Spevácky zbor mesta Bratislavy. So svojimi zborovými telesami naštudoval a uviedol diela ako Misa a Buenos Aires Martína Palmeriho, RequiemGabriela Faurého, Stabat Mater Giovanniho Battistu Pergolesiho, Gloria od Antonia Vivaldiho, Carmina Burana Carla Orffa a ď. V sezóne 2025/2026 sa predstaví ako dirigent v produkcii Opery SND Čardášová princezná od Emmericha Kálmána.
*****