Výstava Soft Structures predstavuje najnovšie maliarske práce Antonie Stanovej, v ktorých autorka rozvíja svoj charakteristický vizuálny jazyk smerom k väčšej abstrakcii, expresivite a materiálovej intenzite.

Nové diela sú charakteristické výraznejším kontrastom, vyhranenejšími plochami a pastóznejším nanášaním farby. Stanová pracuje s vrstvením suchého pastelu a oleja , pričom maľba vzniká často priamym dotykom ruky s plátnom. Výsledkom sú obrazy s výrazným haptickým charakterom, ktoré pôsobia nielen vizuálne, ale aj fyzicky.

Názov výstavy odkazuje na napätie medzi mäkkosťou a štruktúrou – medzi intuitívnym gestom a vedomou výstavbou obrazu. Diela neponúkajú jednoznačný význam, ale vytvárajú priestor pre individuálnu skúsenosť diváka.
____

Antonie Stanová je maliarka pôsobiaca v Prahe, ktorej tvorba skúma prienik jazyka, materiality a poetickej rezonancie. Ako absolventka Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe (UMPRUM) pristupuje k maľbe ako k procesu intuitívnej aj vedomej konštrukcie, v ktorom vrství fragmenty kresby, písma a gest do emocionálne nabitých kompozícií rozvíjajúcich sa ako vizuálne polia pamäti. 

Jej tvorba sa pohybuje medzi figuráciou a abstrakciou a často zahŕňa prvky ako anatomické odkazy, fragmenty textu a stopy pripomínajúce rukopis či notáciu. Tieto opakujúce sa vizuálne motívy nemajú funkciu priamych symbolov, ale skôr pôsobia ako reziduálne stopy naznačujúce pamäť, telesnosť a napätie medzi artikuláciou a vymazávaním. Jazyk zohráva v jej práci kľúčovú úlohu — nie ako nástroj priamej komunikácie, ale ako vizuálny a materiálový prvok odkazujúci na niečo, čo zostáva tesne za hranicou uchopiteľnosti. 

Povrchy jej obrazov často odhaľujú samotný proces svojho vzniku: lazúry, škrabance a vrstvenie zdôrazňujú časovosť a premenu. Výsledkom je tvorba zakorenená v pozornosti — k povrchu, k vnímaniu a k tichým naratívom, ktoré maľba dokáže niesť.