„Ako briliant!“ Kostýmová výtvarníčka Irena Schanerová

Tlačová správa

Divadelný ústav v spolupráci s Divadlom Nová scéna pripravil výstavu kostýmovej výtvarníčke Irene Schanerovej pri príležitosti 100. výročia narodenia. Sprístupnenie sa bude konať 7. septembra 2022 v priestoroch Divadla Nová Scéna v Bratislave. Kolekcie kostýmových návrhov Ireny Schanerovej k viac ako osemdesiatim inscenáciám patria v zbierkach Múzea Divadelného ústavu medzi najstaršie a najvzácnejšie. Ako to už v histórii býva, meno Ireny Schanerovej sa vytratilo z povedomia s jej odchodom z divadla a zo Slovenska. Panelovou výstavou z týchto vzácnych zachovaných zbierok a návrhov si pripomíname jej neprehliadnuteľné zásluhy v oblasti tvorby slovenského divadelného kostýmu. Splácame tak nielen dlh tejto slovenskej kostýmovej výtvarníčke, ale navraciame aj jej meno do histórie slovenského profesionálneho divadelníctva.

Zdroj: osobný archív / Irena Schanerová Cihová

Irena Schanerová (rod. Cihová) sa narodila 18. 5. 1922 v Trenčíne. Po presťahovaní do Žiliny v roku 1954 sa začala jej pravidelná spolupráca na kostýmoch pre Krajové divadlo pracujúcich v Žiline (neskôr Divadlo Petra Jilemnického). V rokoch 1956 – 1968 pôsobila ako kostýmová výtvarníčka na Novej scéne v Bratislave. Taktiež intenzívne spolupracovala so SND, Tatra revue v Bratislave, s Dedinským divadlom v Bratislave, Divadlom Jonáša Záborského v Prešove či Divadlom Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Po emigrácii do Kanady v roku 1968 dlhé roky pracovala v televízii v Montreale. Irena Schanerová zomrela v Kanade v decembri v roku 1976.

Irena Schanerová bola všestranným talentom. Ovládala viaceré svetové jazyky, plynule rozprávala po maďarsky, nemecky, taliansky, ale najmä francúzsky. Nemožno pochybovať ani o jej hudobnom nadaní. Sama spievala, hrala a zároveň vyučovala hru na klavír.

Počas štrnástich rokov intenzívnej tvorby vytvorila takmer stopäťdesiat kostýmových výprav v rôznych divadlách. Z toho najväčšie množstvo vytvorila pre Novú scénu v Bratislave.

Boli obdobia, keď dokončila od pätnásť do dvadsať kostýmových realizácií v jednom roku. Módu chápala ako spoločenský jav s osobitým charakterom a špecifickými črtami. Na niekoľkých inscenáciách spolupracovala aj s nekonvenčnou režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou (J. Hollý: Geľo Sebechlebský, 1957; S. Lichý: Aladinova čarovná lampa, 1961; A. N. Arbuzov: Dvanásta odbila, 1962). Na Novej scéne vypravila kostýmy takmer do sedemdesiatich inscenácií. Z tých najvýznamnejších treba spomenúť kostýmy do Kálmánovej operety Fialka z Montmartru (1958, réžia: František Rell), Burkhardov Ohňostroj (1961, réžia: Otto Haas) alebo Lehárovu Veselú vdovu (1964, réžia: Stanislav Fischer) či Kramerovu operetu Keď je v Ríme nedeľa (1959, réžia: Karel Konstantin), Pobozkaj ma, Katarína od Cole Portera (1963, réžia: Otto Haas), Hello Dolly M. Stewarta a J. Hemana (1966, réžia: Bedřich Kramosil). Od roku 1948 navrhovala kostýmy aj pre film. Tu mala možnosť obliekať viacerých významných slovenských a českých hercov, ako napríklad Štefana Kvietika, Ela Romančíka, Jozefa Adamoviča, Radovana Lukavského, Júliusa Vašeka či Viliama Polónyiho a i. Schanerovej kostýmy pre film vždy korešpondovali s obsahovým textom a dotvárali ho, či sa jednalo o historický alebo súčasný film.