Ako si poradiť s tradíciami? Do Bratislavy prichádza newyorkské duo LEYA a Wojciech Rusin

Tlačová správa

Newyorkské duo LEYA tvorí zvláštne harmónie, používa snové operné vokály aj alternatívne ladenie harfy aby vytvárali krásne a nepokojné piesne, ktorými ohúrili medzinárodnú kritiku a ovplyvnili zástupy spolupracovníkov, medzi ktorých sa radí Eartheater aj Liturgy. V Londýne usadený Wojciech Rusin prostredníctvom 3D tlačiarni vyrába vlastné dychové nástroje na základe starovekých dizajnov. Inšpiráciu čerpá z alchymistických a gnostických textov, ranej renesančnej zborovej hudby a východoeurópskych mytológií.

V stredu 21.6. sa bude v bratislavskom T3 - kultúrnom prostriedku skúmať ako sa dá vysporiadať s tradíciami ale aj limitami klasických a netradičných nástrojov.

Newyorské duo LEYA tvoria harfistka Marilu Donovan a huslista a spevák Adam Markiewicz. Napriek svojim nástrojom sa nejedná o typicky klasicky vzdelaných hudobníkov - namiesto symfonických diel píšu podľa magazínu i-D transcendentálnu punkovú hudbu a hlasné gitary vymieňajú za ambientné experimentálne zvukové krajiny s použitím systému ladenia harfy, ktorý Donovan sama vymyslelia a Markiewiczových šepkavých huslí a mníšskeho hlasu.

Skupina pracuje s tradíciou a proti nej, pričom intenzitu získava prostredníctvom alternatívneho ladenia, zvláštnych harmónií a snových operných vokálov. Ich zvuk je založený na kráse, ale mieša sa s pocitom nepokoja.  LEYA vydáva na renomovaných vydavateľstvách NNA Tapes a PAN, pričom v posledných rokoch aktívne spolupracuje s množstvom umelcov a umelkýň, čo napokon viedlo až k minuloročnému plne kolaboratívnemu albumu. Okrem ich pravidelnej spolupracovníčky Eartheater na ňom nájdeme aj mená ako Actress, claire rousay, Okay Kaya, Julie Byrne a mnohých ďalších.

V Londýne usadený Wojciech Rusin prostredníctvom 3D tlačiarni vyrába vlastné dychové nástroje na základe starovekých dizajnov. Inšpiráciu čerpá z alchymistických a gnostických textov, ranej renesančnej zborovej hudby a východoeurópskych mytológií. Rusin sa tak načahuje do minulosti aby naznačoval budúcnosť.
Rusin spája operný vokál s elektronikou s použitím hyperpopových prvkov, terénnych nahrávok a syntézy v duchu Sote. Jeho 3D nástroje vytvárajú mnohovrstevnatý príbeh, v ktorom sa odľudštená elektronika sa stretáva so zvukmi prírody a strún.

Jeho debutový album "The Funnel" z roku 2019 kombinoval terénne nahrávky z oceliarne Port Talbot s DIY elektroakustickými nástrojmi a pridával vokály inšpirované alchymistickými textami a renesančnou polyfóniou. Minuloročný "Syphon" posunul Rusinov koncept ešte ďalej, keď rekonštruoval fragmenty minulosti do špekulatívnej stredovekej hudby, vrstviac zvuky gájd, vokály a magnetofóny s bizarne spracovanými experimentálnymi zvukovými krajinami.

Syphon vydaný na labely ad93 (Pavel Milyakov, Moin, Sky H1, Avalon Emerson, JASSS, Lanark Artefax) je druhým z navrhovanej trilógie albumov a vracia nás do Rusinovho vysoko personalizovaného sveta vynaliezavých tonalít a inovatívnych zmesí stredovekého a barokového klasicizmu s európskym folklórom a dávkou fantázie. Desať skladieb je starostlivo stručných v konštrukcii a bez námahy hypnotizujúcich v účinku, s emocionálnym tenorom, ktorý sa pohybuje medzi bukolickým, pohrebným a utopickým, pretože Rusin osciluje nádherné komorné vokály Eden Girma a Emmy Broughton so zvláštnou paletou jasných tónov.