Rozprávkové miesta v meste Revúca

Tlačová správa

V meste Revúca slávnostne predstavili “rozprávkovo-kúzelné miesta”, ktoré potešia domácich ako aj návštevníkov mesta. Ich cieľom je cez rozprávkové postavy slávnych  revúckych rozprávkarov a fantasy majstrov Samuela a Gustáva Reussovcov a Pavla Dobšinského pripomenúť literárnu slávu tohto mesta. Mesto vidí v tejto téme príležitosť pre rozvoj kultúry aj cestovného ruchu.

Zdroj: P. Poboček

K trom umeleckým inštaláciám od majsterky „čierneho remesla“ Andrey Ďurčovej z Hajnáčky pribudli v Revúcej ďalšie tri sochy z dielne miestneho kováča Branislava Svieženého. Tie dnes slávnostne odhalil primátor mesta Július Buchta spoločne s podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom a riaditeľom oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER. Práve cez členský príspevok Rozvojovej agentúry BBSK v OOCR GEMER bol tento projekt finančne podporený sumou 6 000 eur.

Zdroj: P. Poboček

Rozprávková prehliadka jednotlivých miest obohatená „živými“ postavami v dobových kostýmoch sa začala pri soche Laktibradu pred budovou Mestského hostinca. Táto postava je z rovnomennej rozprávky, ktorá je ako mnoho ďalších „uložená“ v knihe Prostonárodné povesti slovenské

„Tieto umelecké diela nielen, že skrášlia centrum mesta Revúca, ale zároveň prinesú do mesta atraktívny prvok, ktorý pritiahne aj návštevníkov. Sme radi, že takéto krásne sochy vznikli vďaka šikovným rukám regionálnych kováčov“ uviedol Jaroslav Hric, z OOCR GEMER.

Zdroj: P. Poboček

Primátor mesta Revúca Július Buchta poukázal na význam realizácie zámeru pre mesto, ako aj na dôležitosť zachovávať literárne tradície Reussa a Dobšinského. „V každom meste je vždy zaujímavé, keď ľudia môžu prísť a môžu sa napríklad odfotiť so zaujímavými sochami a myslím si, že tieto naše sochy, ktoré tu máme vystavené budú veľkým lákadlom pre turistov aj preto, že reprezentujú Revúcu ako mesto rozprávok, kde naši dejatelia pôsobili a písali tie rozprávky, či už to bol Dobšinský, alebo Reussovci. Zo širšieho kontextu, z pohľadu Mesta kultúry 2022 to považujem za osobitý prínos a zvýraznenie Revúcej, kde sa nám možno rozprávkovo žije. Prajem si, aby sochy robili radosť aj našim najmenším, aby sa našli v tých rozprávkach a aby nezabúdali na to, že rozprávky nie sú len pekné, ale aj poučné.“

Druhou sochou je Popolvár s hlavou draka. Túto postavu mnohí poznajú tiež zo slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského. Treťou sochou je Krutohlav s balónom. Ten sa objavuje v slávnom diele Gustáva Reussa Hviezdoveda. Toto sci-fi dielo vzniklo v roku 1856, čo je 7 rokov pred debutom Julesa Verna. Hviezdoveda je popularizačno-vedeckým spisom, v ktorom postava Krutohlava odlieta balónom z Muráňa na mesiac. Reussova Hviezdoveda je hodnotným dielom nielen preto, že zachytáva vtedajšie poznatky z astronómie, geografie a fyziky, ale najmä je svedectvom jedinečnej práce s fantáziou v kombinácii s ľudovými povesťami a rozprávkami, ktoré Gustáv Reuss s bratom a otcom zbierali na území Gemera.  Hviezdoveda je prvým dielom na Slovensku v oblasti vedeckej fantastiky.

Zdroj: P. Poboček

Rozprávkové sochy v Revúcej prinášajú domácim obyvateľom a návštevníkom ďalšiu možnosť ako stráviť v meste viac času, ako sa preniesť do sveta fantázie a ako „prepnúť na Revúcu“. Podľa slov Jaroslava Hrica z OOCR Gemer: „časom pribudnú organizované turistické vychádzky mestom so sprievodcami a mestská hra spojená s týmito sochami, alebo skôr fantazijnými postavami“.

Sochy od autora Branislava Svieženého dopĺňajú umelecké diela Olejkár, hviezdny ďalekohľad a strom od Andrei Ďurčovej. „Tieto krásne umelecké diela nie sú len dôkazom toho, akú krásu dokážu tvorivé ľudské ruky vyrobiť. Sú dôkazom aj toho, akú krásu dokáže vytvoriť ľudská myseľ. Som veľmi rád, že v Revúcej si uvedomujú, aké hodnoty im tu minulosť zanechala a sú pripravení na tejto minulosti rozvíjať súčasnosť.  A veľmi sa teším z toho, že môžeme podporiť projekty, ktoré dávajú zmysel a šancu pre rozvoj ako kultúry, tak cestovného ruchu“ uviedol podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.

Zdroj: Mgr. Viktor Brádňanský