Exotika, symboly, nadčasové poslostvo

Opera v troch dejstvách v talianskom jazyku so slovenskými titulkami

Príbeh, ktorý sa v Pucciniho Turandot divákom predstavuje, je o dve storočia starší než táto opera. Pôvodne sa viaže na legendárne Rozprávky tisíc a jednej noci zo 17. storočia. Odvtedy sa dočkal celého radu spracovaní. A práve Pucciniho libretistov Giuseppeho Adamiho a Renata Simoniho zaujalo jedno z nich, ktoré vytvoril významný taliansky dramatik z obdobia renesancie, Carlo Gozzi. Ten, kritizujúc svojho spolupútnika Carla Goldoniho za to, že vraj vo svojej tvorbe příliš podlieha franúzskym vplyvom, obrátil sa k rozprávkovým námetom, pri ktorých stvárňovaní sa dal inšpirovať povestnou formou talianskeho ľudového divadla – commediou dell´arte. Koniec koncov, ani zďaleka nebol jediný, komu rozprávka o krutej princeznej Turandot učarovala. Veď začiatkom dvadsiateho storočia sa jej chopil jeden z velikánov vtedajšieho inscenačného umenia, veľký reformátor (nielen) ruského divadla J. B. Vachtangov – a jeho javiskové stvárnenie Gozziho diela pretrvalo na scéne v 1 500 reprízach niekoľko desiatok rokov!

To, že táto téma očarila aj fenoména veristickej opernej tvorby Giacoma Pucciniho, je zvláštne. Verizmus je totiž operným realizmom: a v popredí jeho záujmu stoja drsné a dojímavé príbehy zo života, akým je osud krehkej Mimi z Bohémy, Florie Toscy z rovnomennej opery od tohto autora, ale keď už hovoríme o veristoch, tak napríklad aj tragédia starého principála Cania z Leoncavallových Komediantov, ktorého privedie spaľujúca žiarlivosť k hroznému koncu. Čo však má s takýmto realistickým pohľadom na svet spoločné rozprávka? Nuž, nie je to jediný prípad, pri ktorom skladateľ hľadá hlboké pravdy o hlbinách ľudských duší práve v rozprávke. Veď dá sa povedzme taká Dvořákova Rusalka považovať za „čistú rozprávku“? Nevidíme v obraze vodnej víly, ktorej temné kúzlo zviazalo jazyk, záblesk hlbšej psychológie? Tak aj Puccini, hoci celkom inou hudobnou rečou, skláňa sa k postavám rozprávky s hlbokou znalosťou ľudskej psychiky, akoby to boli skutočné bytosti. Kde sú vlastne hranice skutočnosti a rozprávky?     

Dramaturgický úvod 30 minút pred predstavením (Operný salón, vstup voľný) 

Dĺžka predstavenia: 2 hodiny 35 minút s dvoma prestávkami 

Premiéra: 3. 3. 2006


Inscenačný tím

Dirigent: Kevin RhodesJuraj Valčuha
Réžia: Jozef Bednárik
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Dramaturgia: Martin BendikSlavomír Jakubek

Obsadenie

Turandot: Maida Hundeling
Calaf: Michal Lehotský
Liu: Katarína Hano Flórová
Timur: Jozef Benci
Ping: Daniel Čapkovič
Pang: Róbert Remeselník
Pong: Tomáš Juhás
Mandarin: Martin Morháč
Altoum: Pavol Mucha
Účinkuje: Bratislavský chlapčenský zbor