Život končí keď máš trinásť.

Viac než dva roky svojho života venoval Adam Dragun práci na performancii Alex.

Začalo sa to nenápadne: v auguste 2023 dostal správu od človeka, s ktorým si nikdy predtým nepísal. Bol to jeho známy, zamestnanec prestížnej slovenskej divadelnej inštitúcie, ktorý začal vážne pochybovať o zmysle svojej práce a života vôbec. Požiadal Adama, aby mu pomohol vymyslieť sólovú performanciu, v ktorej by tento zmysel znovu našiel.

Adam Dragun pochopil, že ak pomôže svojmu priateľovi – zamestnancovi prestížnej slovenskej divadelnej inštitúcie – znovu objaviť zmysel života, ten by mu následne mohol otvoriť cestu ku kariére veľkého divadelného režiséra a autora, o ktorej sníval už od svojich trinástich rokov.

Začína sa tak proces, v ktorom sa postupne stierajú hranice medzi tvorbou a amatérskou psychoanalýzou. Účastníci sú nútení odhaľovať sa až na kosť a v snahe vytvoriť spoločné dielo a znovu objaviť zmysel svojej práce musia prenikať do svojich najtajnejších detských snov aj strachov. Aby Dragunovi nič neušlo, celý proces nahráva na video a v záznamoch následne obsesívne hľadá stopy, ktoré by mu mohli pomôcť performance vytvoriť.

Tento videomateriál sa spolu s rekonštrukciami, screen recordingmi a živou akciou stáva základom pre kus Alex – dielo, ktoré je zároveň dokumentáciou procesu i radikálnou úvahou o samotnom zmysle performancie. Jeho kulisami sú DIY napodobeniny kancelárie, detské izby aj divadlo, ktoré sa pokúšajú obsadiť fašisti.

„Teraz už konečne chápem, Kosťa, že v našej práci nie je dôležitá sláva, ale sila vydržať.“ – Anton Pavlovič Čechov

*„Umelecká performance bola vždy úzko spätá so skúmaním a experimentovaním spôsobov práce, spolupráce a tvorby umeleckého diela.“ – Bojana Kunst, Gabriele Klein

*„Akonáhle dokončím nejaký projekt, je to pre mňa úplná nočná mora. Ale celý môj spôsob písania je vlastne postavený na posadnutých rituál