„Áno. Vedomie. To je celý problém. My si uvedomujeme, čo bude na konci. Naša inteligencia nám vyspoilovala ako sa náš život skončí, a teraz si ho už nemôžme tak užiť.“

„Sme bytosti odsúdené na celoživotné čakanie na smrť.“

„Vy ste strašne trápni.“

Inscenácie sa väčšinou snažia niečo povedať či vyjadriť. A anotácie slúžia na to, aby divákovi stručne načrtli témy, ktorým sa chce daná inscenácia venovať. Ako však napísať anotáciu o inscenácii, ktorá je prázdna? Nič sa v nej v podstate nedeje. Nevyplýva z nej žiadne ponaučenie. Nesnaží sa odovzdať nijaké posolstvo. Alebo skôr čo ak sa snaží niečomu venovať, no vôbec nie úspešne? Kde leží hranica medzi úspechom a neúspechom? A možno je to práve naopak? Je preplnená témami? Ťažko povedať.

Jediné riešenie, ktoré frustrovanému tvorivému tímu napadlo, je napísať anotáciu, ktorá divákovi stručne načrtne, že daná inscenácia sa ničomu nevenuje. Respektíve sa snaží, no vôbec nie úspešne.

Inscenačný tím:

  • Text: Aleš Lukačovič
  • Réžia: Aleš Lukačovič
  • Dramaturgia: Filip Salamon
  • Pohybová spolupráca: Peter Funfálek
  • Produkcia: Ema Lea Galovičová, Lea Lengyelová

15+