„Penelopa, Odyseova žena, desať rokov čaká na svojho muža, ktorý bojuje vo vojne. A potom sa vojna skončila, ale Odyseus sa nevracia. Keďže jej muž sa nevrátil domov, aj keď vojna sa už dávno skončila, už dávno, Penelopa, Odyseova žena premýšľa nad rozličnými vysvetleniami, prečo sa nevrátil.“

Prvým možným vysvetlením je, že jej muž vo vojne zahynul. Druhé možné vysvetlenie sa zakladá na tom, že jej muž prišiel o život po ceste domov, pri návrate z vojny. Tretie možné vysvetlenie, prečo sa Penelopin muž nevracia, je, že sa domov vrátiť nemôže. Štvrtou možnosťou, o ktorej Penelopa uvažuje, je, že jej muž sa domov vrátiť nechce.“

Homérova Odysea je najstarším dochovaným európskym eposom. Avšak stále nevieme, kto bol Homér, a či vôbec bol, kto bol Odyseus a či vôbec bol; zdroje sa rozchádzajú a vzájomne si odporujú. Strastiplný návrat ithackého kráľa z bojového ťaženia z vyplienenej a vypálenej Tróje sme tiež považovali za fiktívny príbeh stvorený zo slov, teda až dovtedy, pokým Heinrich Schliemann nevykopal hmotné ruiny Tróje z piesku.

Roland Schimmelpfennig – najhranejší súčasný nemecký dramatik – dostal za úlohu prerozprávať Odyseov príbeh. Napísal teda falošnú Odyseu, v ktorej titulnému hrdinovi hlavnú úlohu ukradne učiteľ dejepisu, ktorý predsa najlepšie vie, ako to celé bolo. „Post truth architecture.“ Schimmelpfennigovu Odyseu vytvoril absolvent prestížneho viedenského Seminára Maxa Reinhardta režisér Dávid Paška, so svojím nemeckým tímom a slovenskými herečkami.

Predstavenie je vhodné pre divákov od 16 rokov.