Premietanie Unruly Bodies prináša päť medzinárodných tanečných filmov, ktoré skúmajú ženské telo mimo zabehaných stereotypov a konvenčných reprezentácií. Prostredníctvom pohybu, snovosti, premeny a humoru otvárajú tieto snímky otázky identity, slobody, dospievania i spôsobov, akými je ženské telo vnímané, kontrolované či privlastňované.

Od dekonštrukcie ženských stereotypov a archetypov v diele Hieroglyph Woman až po dospievanie a únik z každodennosti v animovanom filme 27, kurátorský výber zachytáva rôzne podoby ženskej skúsenosti. The Lines In Between a The Bathers reflektujú slobodu, vnútornú silu a vzťah k vlastnému telu, kým film Lazarus tematizuje objektivizáciu ženského tela v kinematografii a premieňa pozorovaný objekt na telo, ktoré vzdoruje, padá a znovu vstáva.

Hieroglyph Woman
Réžia: Victoria Donnet, Alice Cathelineau, Francúzsko, 2022, 6 min 53 s
Čo je to žena, čo som ja? Hieroglyph Woman spochybňuje a skúma tajomstvo bytia, pocit byť nažive. Stereotypy, archetypy, rozpad foriem. Zatraste hmotou a nechajte ju prehovoriť.

27
Réžia: Flóra Anna Buda, Francúzsko / Maďarsko, 2023, 10 min 38 s
Alice má dnes 27 rokov. Aj keď sa cíti stiesnene, stále žije u rodičov a pred fádnou realitou uniká do vlastného sveta snov. Po psychedelickom večierku na streche továrne zažije v opitosti vážnu nehodu na bicykli. Dodá jej táto hraničná skúsenosť odvahu konečne dospieť?

The Lines In Between
Réžia: Georgia Usborne, USA, 2023, 11 min
Žena zápasí s tvorivým blokom a popritom prechádza surreálnymi svetmi, aby znovu objavila prirodzený rytmus a prúd vlastnej kreativity.

The Bathers
Réžia: Anouk Barrere, Francúzsko, 2022, 8 min
Marseille, koniec augusta. Štyri kúpajúce sa ženy odmietajú prijať koniec leta. Na brehu mora tancujú, aby natiahli čas a vzali si späť právo slobodne rozhodovať o vlastnom tele aj čase. V duchu tradície „Dancehall Queens“ si prostredníctvom tanca znova privlastňujú svoj vlastný obraz, zmyselnosť a slobodu.

Lazarus
Réžia: Tuixén Benet, USA / Španielsko, 2020, 8 min 34 s
Cez dialóg medzi pohybom a krajinou film reflektuje objektivizáciu ženského tela vo filme. Známy výrok Edgara Allana Poea, že „smrť krásnej ženy je bezpochyby najpoetickejšou témou na svete“, spúšťa sled pádov a návratov, ktoré sa poetickosti vyhýbajú práve tým, ako zúfalo sa ju snažia naplniť.