Lucia Čarnecká sa vo svojej výtvarnej tvorbe už dlhodobo venuje soche ako médiu, jej novým formám a presahom od materiálnej podoby k virtuálnej. Svoju tvorbu zbavuje fyzického materiálu a robí ho istým spôsobom neuchopiteľným. Médium sochy prispôsobuje súčasnému svetu, inovuje jeho podstatu, ale pritom práve to „klasické“ modelovanie a figuratívnosť je stále v jej dielach prítomné.

Opakujúcim sa námetom, ktorý v jej tvorbe dominuje je jedna z najzákladnejších a najklasickejších foriem sochárstva – busta. Nemá len fyzickú symboliku v histórii umenia, ale predstavuje aj metaforu identity, uvažovania a samotnej ľudskej mysle. Vo svojej najaktuálnejšej tvorbe sa sústreďuje konkrétne na fenomén nazývaný figúra Velata. Zahalenie ľudskej (ženskej) tváre a hlavy je motívom známym vo výtvarnom umení už od staroveku. V dejinách umenia zohrávalo dôležitú úlohu a v niektorých kultúrach sa spája s rôznymi symbolickými interpretáciami. Autorka sa na základe toho zahráva so vzťahom pojmov zahalenia a odhalenia či viditeľného a neviditeľného, a rovnako reflektuje rolu ženy v spoločnosti. Závoj sa stáva nositeľom významu, predstavuje vrstvenie. Zahaľovanie ako také môže mať mnoho dôvodov a vrstiev, je spájané s cudnosťou, zahaľovaním škaredosti, nedokonalosti, môže byť symbolom skrývania sa ale taktiež ochrany, ochrany zranení či jaziev. Môže byť aj znakom istých odhalení.

Možné gestá zahalené pod drapériou autorka odhaľuje a formuje v dominantnom diele výstavy kde sa sama stáva „figúrou velatou“ v digitálnej performance. Dáva nový význam anonymnej žene čiastočne čitateľnej, typizovanej, jednej z mnohých si podobných. Konkretizuje ju, poľudšťuje a odhaľuje jej identitu, dáva jej tvár a vďaka nej ožíva. Táto site-specific inštalácia má až oltárny charakter, dojmovo oslavujúci individualitu ženy pod drapériou, ktorý je znásobený aj v kontexte židovskej synagógy.

Podobne ako v predchádzajúcej tvorbe Lucie Čarneckej je možné vycítiť prvky divadla, s ktorými pracuje, čo sa odzrkadľuje aj v spoluprácach na jednotlivých zložkách diela. Vzniklo na princípe tvorby autorskej inscenácie, kde je gesto dominantným nositeľom idey.

Architektúra výstavy: Anna Mihoková

Zvuková skladba: Lenka Novosedlíková