Ako rozprestrieť svoje vnútorné krídla v dobe citovej oploštenosti?

Príbeh hovorí o pokrytectve vo vzťahoch a hľadaní vlastného, častokrát až egoistického šťastia z perspektívy troch mladých ľudí.

Lea cíti, že jej svet, ktorý doteraz poznala, sa zmenil, zosmutnel. Zasekol sa na mŕtvom, nevyriešenom bode. Preto sa rozhodne konfrontovať svojich najbližších na mieste viažucom sa s minulosťou, aby sa vo svojom živote vedela pohnúť ďalej. Naplánuje stretnutie na chate po rodičoch, spolu so svojím snúbencom Matejom a svojou mladšou sestrou Klárou.

Inscenácia prostredníctvom metafory Saturnie pyri zachytáva pominuteľnosť ľudského života, ktorú si častokrát vôbec neuvedomujeme a namiesto toho snívame. Snívame o tom, aké to bolo, aké by to mohlo byť… a potom už je častokrát neskoro… príde staroba, nešťastná tragédia, choroba a napokon smrť… bez toho, aby sme čo i len na chvíľu rozprestreli naše vnútorné krídla.

Inscenačný tím:

  • Text a réžia: Michaela Ďuríková
  • Dramaturgia: Natália Noskovičová
  • Scéna a kostýmy: Rebecca Vargová
  • Svetelný dizajn: Zuzana Hurová
  • Zvuk: Lara Šámšonová
  • Kamera (projekcia): Dávid Strenk
  • Zvuk (projekcia): Timotej Heglas
  • Animácia: Emília Rázusová