V autorskom autobiografickom projekte Všetko je B pátra vizuálna umelkyňa a spisovateľka Katarína Poliačiková po rodinnej histórii aj vlastnej gravitácii k New Yorku.

V centre stojí dvojhlas – dve vrstvy jednej identity, dva časové režimy, ktoré sa navzájom prekrývajú a spochybňujú. Cez ich rozprávanie sa odvíja príbeh prastarých rodičov autorky, ktorí na začiatku 20. storočia prichádzajú do Ameriky ako imigranti za snom o lepšom živote, aj súčasná skúsenosť mladej východoeurópskej umelkyne, ktorá sa ocitá uprostred crème de la crème newyorskej umeleckej scény.

Minulosť a prítomnosť sa stretávajú v jednom priestore, kde sa rodinná história stáva živým materiálom súčasnosti. Hoci sa svet za viac než sto rokov výrazne zmenil, niektoré kultúrne kódy a bariéry na ceste k úspechu a osobnému naplneniu pretrvávajú.

Mesto tu nie je kulisou, ale aktívnym organizmom – selektívnym filtrom, ktorý rozhoduje, kto sa stáva viditeľným a kto zostáva mimo záberu. Príbehy imigrácie sa prelínajú s mechanikami súčasného kultúrneho kapitálu: večierky, rezidencie, networking, granty, drobné aj väčšie rituály príslušnosti. Všetko je B – všetko sa deje v strede, bez možnosti odstúpiť na okraj.

Inscenácia skúma ambivalentnú skúsenosť „byť dnu“ a zároveň „nepatriť“, kde sa vytrvalá túžba zapadnúť stretáva s plazivým pocitom zlyhania. Dotýka sa témy sociálnej úzkosti, aj toho, ako sa sociálny kapitál rodí v small talkoch a formuje na večierkoch. Otvára otázky východoeurópskeho pôvodu, záchranných koktailov a možností (ne)autenticity.

Všetko je B je predovšetkým o performatívnych stratégiách, ktoré nám pomáhajú prežiť sureálnosť každodennosti (umeleckého) sveta. A o tom, že niekedy je najpresnejším pohybom – odchod.

___________

Katarína Poliačiková je umelkyňa a spisovateľka. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení. Vo svojej tvorbe prepája vizuálne médiá s literárnou senzibilitou. Okrem fotografie, videa a inštalácie pracuje aj s médiom performancie. Jadrom jej tvorby je objavovanie a zdieľanie príbehov – ľudí, priestorov, krajiny. Príbeh vníma ako nástroj pre kultivovanie vzťahov a vedomej prítomnosti. Umenie je pre ňu prostriedkom pestovania hlbokej pozornosti, zvedavosti a empatie.

Jej práce sú prezentované medzinárodne. Zúčastnila sa viacerých umeleckých rezidencií v Európe, USA a Japonsku. Od roku 2019 vydáva SOFT BOILED, mesačný newsletter osobných esejí. Jej najnovšou publikáciou je Catalogue of Endings – How to End Things, ktorú napísala spolu s Martinom Jenčom. V roku 2024 začala rozvíjať dlhodobý projekt Ministry of Small Pleasures, ktorý sa stal živou platformou s mnohými podobami – funguje ako workshop, pop-up kancelária, kniha či výstava. Spolu s tanečnou umelkyňou Evou Priečkovou tvorí performatívne diela s presahom do krajiny.